StoryEditor

Výroba tyčiniek dá zabrať, radšej zostanem len pri jedení

31.05.2011, 00:00

Ak by sa uskutočnili majstrovstvá sveta v jedení tyčiniek, oddelenie Firiem a financií v HN-kách by ašpirovalo na popredné umiestnenie. Ročne ich tu skonzumujeme na kilá. Slané, bez soli či sezamové. Vo večerných hodinách, keď nám horí uzávierka, neberieme ohľad na nič. Aj preto padla voľba zistiť, čo stojí práve za výrobou tyčiniek. A keď už tyčinky, tak nech je to klasika. Aj preto som sa ocitol vo zvolenskom závode DRU, ktorý ponúka tyčinky, na ktorých odrástli celé generácie.

8.00 Bez čiapky, ani na krok
Trafiť do haly, kde sa vyrábajú tyčinky, trubičky a rezy, by ste mohli aj poslepiačky. Vôňa pečiva sa šírila celým areálom spoločnosti. Moje prvotné nadšenie a rýchlu chôdzu za neodolateľnou vôňou však zastavila Anna Fekiačová, vedúca oddelenia technológie, výroby a kvality. "Pred vstupom do výroby si musíte obliecť špeciálne oblečenie určené pre návštevy," upozornila ma a v rukách som hneď držal balíček, ktorý obsahoval čiapku, plášť a návleky na obuv.  Po jeho oblečení som nebol nadšený, opäť sa budem v novinách za seba hanbiť. Čo narobím.

Prechádzame popri linke na výrobu oblátok, oblátkové pláty plynule putujú k rezačke. O kúsok ďalej vidím, ako sa trubičkové cesto natáča na kovové trny a plní plnkou. Dnes sa vyrábajú orieškové trubičky. Mierime medzi mojich nových kolegov, lepšie povedané kolegyne, pri tyčinkách. "Vo výrobe prevažujú ženy. Pracuje sa tu nepretržite," prekvapuje ma vedúca obchodného oddelenia Andrea Michalovičová. Cestou na moje stanovisko mi moje sprievodkyne vysvetľujú, ako sa začína púť tyčiniek. "Každá dávka tyčiniek sa váži a následne ide do výroby," vysvetľuje postup Fekiačová. Moje pokojné chvíle sa skončili, postavili ma k stroju na miešanie cesta.

10.00 Len ja a ženy
V miestnosti, kde sa tyčinky pečú, je horúco, čo znásobuje aj môj odev. "Práca sa dá zvládnuť. Aj na teplo si zvyknete," utešuje ma večne usmiata kolegyňa Jana. Dozeráme na to, aby sa cesto dostalo do každej plničky. Našťastie, niekoľkokilové nádoby zdvíhame pomocou špeciálnych vozíkov. Okolo mňa sú len samé ženy. Pýtam sa, ako spolu vychádzajú, keďže v ženských kolektívoch to občas škrípe. "Pri tejto linke vychádzame super," nezaprie sa Jana. Podľa jej slov si zvykla už aj na to, že výroba sa zastaví len počas celozávodnej dovolenky.

Vedúce mi chcú ukázať aj ďalšie profesie. Preraďujú ma na triedenie čerstvo upečených tyčiniek. Z pece vychádzajú na páse tisícky tyčiniek, mojou úlohou je vyberať nepodarky. "Aby boli tyčinky chrumkavé, je potrebné zachovať rovnomernú teplotu pečenia," vysvetľuje vedúca výroby.  Láka ma tyčinku ochutnať. "Konzumácia tyčiniek vo výrobe je zakázaná," neúprosne konštatuje vedúca výroby. Škoda.

12.00 Moja rýchlosť nestačí
Je mi horúco, rád by som okúsil miestnosť, ktorá teplotou nepripomína dovolenkovú destináciu. Našťastie ma vedúce preveľujú do baliarne. "Do roku 2006 sa tyčinky balili ručne. Po modernizácii sa však balia pomocou polo automatizovaného systému balenia," vysvetľuje mi cestou vedúca výroby. Vstupujem do miestnosti, kde končia zabalené tyčinky. Na rozdiel od haly, kde je automat na pečenie, je tu teplota o poznanie príjemnejšia.

Z baliaceho stroja práve vychádza 90-gramové balenie tyčiniek. Chvíľu pozorujem moje nové kolegyne, potom sa pridávam a dávam balíčky do škatule. "Práca sa dá zvládnuť, len si na to treba zvyknúť. Potom to už ide od ruky," prezrádza kolegyňa Gita. Na chvíľu odbehne a práca baliča zostáva len na mne. Po minúte zisťujem, že moja rýchlosť je nedostatočná. Balíčkov na zbernom kruhu pribúda, ja sa začínam obzerať, kam Gita odišla. Prepínam na vyššiu rýchlosť, ani tá však nestačí. Gita prišla a s ňou sa skončilo aj moje trápenie, sprevádzané úsmevmi mojich kolegýň. "Aj keď je tu práce dosť, nasmejeme sa tu vždy," hovorí Gita. Sama pracuje vo zvolenskom závode šesť rokov. "Príležitostí je tu málo, som rada za túto prácu," vraví.

14.00 Nechcú sa meniť
Minúty ubiehajú a ja som pre úplnosť prevelený do skladu. Tam končia balíky pre konkrétnych odberateľov. "Väčšina tyčiniek smeruje na slovenský trh. Ale časť ich končí aj v Česku," rozpráva Michalovičová. Okrem klasických slaných a sezamových tyčiniek vyrábajú vo Zvolene aj príchute pizza, pikant a čili. "Novinkou sú tyčinky bez posypu soli obohatené o vlákninu," prezrádza vedúca obchodného oddelenia a dodáva, že takto chceli vyjsť v ústrety najmä mamičkám,  aby nemuseli olupovať soľ z tyčiniek svojim deťom, ktoré ich tak zbožňujú.

Zo skladu odchádzame do kancelárie, kde mi vedúce vysvetľujú, ako sa tyčinky kontrolujú. "V pravidelných intervaloch máme zasadnutie komisie kvality," hovorí vedúca obchodu. Vtedy sa kontroluje vzhľad, vôňa, konzistencia aj chuť výrobkov. "Keďže tu okrem tyčiniek vyrábame aj trubičky a oblátky, počas jedného stretnutia komisie ochutnáme viacero vzoriek rôznych výrobkov," vysvetľuje vedúca. Podľa jej slov si podnik zachováva tradičné postupy výroby v sortimente tyčiniek a tradične kvalitné suroviny.  Aj preto obal a chuť slaných tyčiniek DRU zostávajú rovnaké už štyri desaťročia," hovorí Michalovičová.

Moja zmena končí. Výroba tyčiniek, ktoré sa na našich pultoch objavujú dlhé roky, dá zabrať. Nemenil by som. Radšej zostanem len pri tom jedení.  

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
27. apríl 2024 00:52