Európania žijú dlhšie a majú menej detí, čo zaťažuje dôchodkové systémy. Čoraz menej obyvateľstva v produktívnom veku totiž musí pracovať na dôchodok zvyšujúceho sa zástupu starších ľudí. Ako všeliek na problémy sa často spomína prisťahovalectvo, ktoré by malo nielen naplniť dôchodkové pokladnice, ale aj omladiť obyvateľstvo.
Niektorí uznávaní vedci však namietajú, že prisťahovalectvo nemôže dlhodobo vyriešiť dôchodkový problém v Európe. Aby sa vyrovnal dnešný stav medzi produktívnym a neproduktívnym obyvateľstvom bez toho, aby sa musel meniť vek na odchod do dôchodku, musel by počet obyvateľov Európskej únie stúpnuť z dnešných 372 miliónov na 1,2 miliardy ľudí v roku 2050. Podľa Davida Willetsa z konzervatívnej frakcie britského parlamentu by sa do EÚ muselo prisťahovať 700 miliónov ľudí.
Predseda britskej dôchodkovej komisie Adair Turner však tvrdí, že tento počet prisťahovalcov nie je pre Európu ani želateľný, ani potrebný. Znamenalo by to nielen problémy s integráciou, ale aj nebezpečenstvo pre životné prostredie. Už teraz žije v Európe priveľa ľudí na úzko ohraničenom priestore. Znečisťovanie prostredia by spoločnosť zaťažilo ešte viac ako starnutie obyvateľstva.
Naopak, riaditeľ Rýnsko-vestfálskeho inštitútu pre výskum hospodárstva Christoph M. Schmidt považuje migráciu, ak omladí obyvateľstvo, za zmysluplnú. Nemecko by podľa neho potrebovalo každoročný prílev 300-tisíc vysoko kvalifikovaných mladých ľudí. V roku 2003 sa do Nemecka prisťahovalo 235-tisíc ľudí.
Gert Wagner z Nemeckého inštitútu pre výskum hospodárstva považuje za najdôležitejšie zvýšiť vek odchodu do dôchodku najmenej na 67 rokov. Odborníci sa zhodujú práve v tomto bode: v budúcnosti budú ľudia musieť pracovať dlhšie, preto treba túto otázku rozšíriť na všetky spoločenské oblasti. Informoval o tom denník Handelsblatt.
StoryEditor