29.06.2010, 00:00

Tiché falšovanie bryndze má byť oficiálne

Ministerstvo pôdohospodárstva chce, aby sa na trhu predávala i bryndza s nízkym obsahom ovčieho syra. Chystá vyhlášku, podľa ktorej môže byť bryndzou aj výrobok s niekoľkými percentami podielu ovčieho mlieka a s väčšinou kravského.

Má sa volať zmesová bryndza.

Lobing pre reťazce
"Bude to koniec bryndze, zanikne tradičné bryndziarstvo a dedičstvo našich otcov,“ myslí si Ľuboš Manica, majiteľ tisoveckej bryndziarne Brysyrt. Rodinný podnik prevzal pred dvadsiatimi rokmi a nechápe, prečo si nechránime svoje tradičné výrobky ako Francúzi či Taliani a stále sa len niečomu prispôsobujeme. Návrh ministerstva vyvolal búrku medzi ovčiarmi. Podľa nich je to výsledok lobingu troch najväčších výrobcov a distributérov bryndze pre obchodné reťazce. "Legislatíva namiesto toho, aby obhajovala slovenský výrobok, obhajuje ekonomické záujmy niekoľkých producentov. Agrobaróni si presadzujú vlastné záujmy, chcú koncentrovať výrobu a produkovať bryndzu, ktorá bryndzou nie je, len preto, aby si zvýšili zisk,“ tvrdí Ján Keresteš z Cechu bryndziarov a syrárov Slovenska. Sekčná riaditeľka ministerstva Soňa Súpeková odmieta tvrdenia o lobingu a likvidácii ovčiarstva. Podľa nej ide o sprehľadnenie situácie na trhu. "Zmesová bryndza bude musieť byť označená na viditeľnom mieste a výrobcovia, aj zahraniční, budú musieť uvádzať percentuálny podiel ovčej hrudky v bryndzi,“ vysvetľuje.

Ľudia nevedia, čo kupujú
"Som proti tomu. Takáto bryndza nebude bryndzou, lebo stratí svoje probiotické vlastnosti,“ hovorí Radoslava Šťastná, majiteľka ovčej farmy Palomino v Závadke pri Terni neďaleko Prešova. Zo zmeny nie je nadšená ani Liptovská mliekareň v Liptovskom Mikuláši. "My takú bryndzu nebudeme vyrábať. Ak už však bude na trhu, mala by byť výrazne a jednoznačne odlíšená,“ dodáva Ján Kresák riaditeľ mliekarne. Zmätok v kvalite bryndze a jej tiché falšovanie však pretrvávajú roky a spotrebitelia nevedia, čo kupujú. Podľa potravinového kódexu totiž nemusia uvádzať percentuálny podiel ovčieho mlieka na obale. Zlú kvalitu bryndze potvrdila i Asociácia spotrebiteľov Slovenska. Z jedenástich vzoriek testovaných Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom v Dolnom Kubíne prešli len dve, v ktorých bol požadovaný nadpolovičný podiel ovčieho mlieka. Najhoršie obstála Tatranská mliekareň Tami z Kežmarku, ktorá je ovčiarmi označovaná za jedného z lobistov, stojacim za presadzovaním zavedenia zmesovej bryndze.

Nech sa to volá inak
"My bryndzu nevyrábame, len ju distribuujeme, nakupujeme ju v Poľsku. Na Slovensku nikdy nebola iná bryndza ako zmesová, pretože málokto v nej dodržiava požadovaný podiel ovčieho mlieka a väčšina ju falšuje. Nie je možné za súčasné predajné ceny takúto bryndzu vyrobiť. My však napriek tomu, že sme obviňovaní z klamstiev, hovoríme zákazníkom pravdu,“ tvrdí Ľubomír Valčuha, riaditeľ mliekarne. Podľa neho čistá ovčia bryndza na trhu neexistuje a ak by aj bola, nikto by ju nezaplatil. Ovčiari však oponujú, že pravá bačovská bryndza sa dá kúpiť na salašoch a stojí toľko, ako falšovaná v supermarketoch.

"Je to klamanie a parazitovanie veľkovýrobcov, ktorí sú dodávateľmi reťazcov, na známej a obľúbenej potravine. Nejde tu o nič iné len o maximalizáciu ziskov. Spotrebiteľ má právo na informácie a nemá byť zavádzaný. Nech sa takýto výrobok nevolá bryndza a bude to v poriadku,“ myslí si Miloš Lauko z Asociácie spotrebiteľov Slovenska.
Paradoxne si Slovensko v prístupových rokovaniach do EÚ vyjednalo chránené zemepisné označenie pre názov Slovenská bryndza. Kvôli náročnosti podmienok, ktoré má spĺňať, ho však žiaden výrobca pod týmto názvom neponúka.