Košice budú mať teplo zo zeme

"Dokončil sa výkup pozemkov a máme stavebné povolenia pre geotermálne strediská a teplovody," tvrdí vedenie košickej spoločnosti Geoterm, ktorá investíciu za takmer dve a pol miliardy korún pripravuje.
Pred podpisom je aj zmluva s islandským konzorciom Enex, ktoré bude strategickým partnerom projektu. Slovenský plynárenský priemysel, dominantný akcionár spoločnosti Geoterm, si Islanďanov vybral vlani v lete pre ich skúsenosti s podobnými projektmi. Enex združuje firmy, ktoré sú svetovou špičkou vo využívaní geotermálnej energie a vody.
"Príprava uskutočnenia projektu finišuje. Spustený by mohol byť na jeseň 2010. V súčasnosti spresňujeme detaily spolupráce s košickou teplárenskou spoločnosťou Teko," vysvetľuje Dana Kršáková, hovorkyňa SPP. Ako bude spolupráca vyzerať, plynári zatiaľ nevedia.
Vedenie štátnej košickej teplárne, ktorá mala byť za predchádzajúcej vlády sprivatizovaná, chcelo za sprístupnenie svojich teplovodov tretinový podiel v Geoterme. Podľa plánov by voda z vrtov pri obciach Bidovce, Svinica, Ďurkov a Olšovany mala zásobovať asi tretinu košických bytov a nahradiť polovicu súčasných dodávok tepla z teplárne Teko.
Z vrtov sa dá ročne vyťažiť asi 2 600 terrajoulov energie a perspektívne sa počíta s jej využívaním aj na rekreačné účely, poľnohospodárstvo a výrobu elektriny. Existuje už aj štúdia elektrárne s výkonom 4 megawatty, ktorú spracovala nemecká spoločnosť E.ON Engineering.
Spoločnosť SPP dosiaľ investovala do projektu okolo 400 miliónov korún, necelú šestinu z nich tvorili financie z fondu Phare. Na dokončení by sa mali spolupodieľať akcionári Geotermu a strategický investor. Zámerom je získať zdroje aj z eurofondov.
V zásobách geotermálnej energie patrí Slovensko medzi európsku špičku. Energetický potenciál krajiny sa odhaduje asi na 5,5 tisíca megawattov a zhruba polovica z neho by sa mohla aj technicky využívať. Tri štvrtiny známych geotermálnych zdrojov sa sústreďujú na východe republiky, zvyšok najmä v Podunajskej nížine.
K aktivitám Geotermu sa mienia pripojiť aj Michalovce, Trebišov a obce z mikroregiónu Olšava, ktoré plánujú do energetického a rekreačného využívania horúcej vody investovať okolo 800 miliónov korún, a to najmä z eurofondov a zo zdrojov Svetovej banky. V súčasnosti sa pripravujú štúdie uskutočniteľnosti viacerých projektov. Niektoré počítajú i s obnovením starých vrtov s horúcou vodou, ktoré zostali na Východoslovenskej nížine po hľadaní ropy a plynu. Experti prízvukujú, že by mohli byť využívané na výrobu elektriny, ako alternatíva k existujúcim a plánovaným uhoľným zdrojom.