Staré pneumatiky sú biznis

Väčšina končí na východe, v najväčšom spracovateľskom závode, ktorý už dva roky prevádzkuje v priemyselnom parku Kechnec spoločnosť V.O.D.S. Košice.
Recyklácia pneumatík totiž nie je až taký výnosný biznis. "Výroba gumovej drviny je energeticky náročná a jej rentabilita je tak na hrane. Zaujímavejšia je finalizácia na rohože, povrchy či prímesi do asfaltov," vysvetľuje Peter Švingár, technický riaditeľ spoločnosti V.O.D.S. O staré pneumatiky nie je veľký boj. V prírodnom prostredí je ich stále dosť ešte z minulosti a tie novšie často končia na čiernych skládkach.
Podľa expertov na recyklačný biznis sa po vstupe do EÚ ukázalo, ktorý odpad je zaujímavý. Ten lukratívny sa začal voziť na Západ a ten menej lukratívny na Východ, kde je jeho spracovanie lacnejšie. V plnej miere sa to týka pneumatík. Ich výrobcovia a dovozcovia musia za likvidáciu platiť 8,20 koruny za kilogram. Buď priamo štátnemu Recyklačnému fondu alebo zazmluvnenému spracovateľovi, čo sa však v praxi obchádza.
Veľká časť starých importovaných pneumatík, napríklad z Rakúska, končí aj v rotačných peciach cementární. Tie majú povolenie zlepšovať si nimi energetickú bilanciu a ročne ich podľa odhadu spália asi dvadsaťtisíc ton.
Recyklačný fond je s vývojom zhodnocovania opotrebovanej gumy spokojný. Už pred dvoma rokmi bola splnená časť Plánu odpadového hospodárstva SR týkajúca sa pneumatík, ktorá stanovila, že sa ich musí 60 percent spracúvať do roku 2010, pričom dlhodobým cieľom je takmer stopercentná recyklácia. Fond uprednostňuje ich materiálové zhodnocovanie pred energetickým. Budovanie nových spracovateľských kapacít už nemieni podporovať, len ich zber a finalizáciu gumenej drviny na hotové produkty.
"Perspektívnym je pridávanie gumeného granulátu do stavebných materiálov a asfaltu," vysvetľuje Švingár. Spoločnosť V.O.D.S. chce investovať práve do tzv. cestárskeho programu, teda produkcie "gumených obrubníkov" a asfaltových prímesí. Takýto povrch dlhšie vydrží, je ľahší, skracuje brzdnú dráhu a je tepelne stabilnejší.
"Odpad z pneumatík by mal byť v najbližších rokoch už minulosťou," myslí si Juraj Dlhopolček, predseda Správnej rady Recyklačného fondu. Fond na vybudovanie komplexného systému zberu, zvozu, spracovania pneumatík a využitia gumenej drviny prispel firmám vyše dvesto miliónmi korún. Zvyšné peniaze pridali z vlastných zdrojov a zo štrukturálnych fondov a za posledných šesť rokov zvýšili podiel zrecyklovaných pneumatík z tritisícsto ton na viac než päťnásobok.
Slovensko má však s odpadom dovážaným zo Západu aj problémy. Odosielateľmi sú najčastejšie Nemecko a Rakúsko, adresátmi Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko. Odpad končí buď na čiernych skládkach, alebo sa lacnejšie zlikviduje u legálnych spracovateľov. V najhoršom prípade sa jednoducho spáli. Len malá časť sa vráti tam, odkiaľ odpad prišiel.