Rastúca armáda ľudí bez práce môže koncom roka podľa nich ohroziť sociálny zmier. Zabrániť zvyšovaniu sociálneho napätia by mohlo zlepšenie podnikateľského prostredia a spružnenie pracovnej legislatívy, tvrdia zamestnávatelia.
Vysoká nezamestnanosť
Podľa prognóz vedenia OZ Kovo z januára malo prísť v doprave, službách, strojárstve, hutníctve a elektrotechnike o prácu asi desaťtisíc ľudí. V skutočnosti ich je vyše dvanásťtisíc a ďalší pribúdajú. Len na východe Slovenska bola prekročená prognóza o päťdesiat percent a do konca mája bolo bez práce tisícpäťsto ľudí. Ďalšie stovky sú vo výpovedných lehotách, prípadne sa dostávajú do hlásení o hromadných prepúšťaniach iba v týchto dňoch. Najviac, takmer dvetisíc ľudí, odišlo a postupne odchádza z firiem Molex Kechnec, Embraco Spišská Nová Ves, Hydina ZK Košice, Unomedical Michalovce a Unex Snina. Viac ako sto ľudí stráca prácu v ŽP Prako v Prakovciach, kde Železiarne Podbrezová rušia prevádzku a ďalšia stovka odíde z dvoch menších košických spoločností. V súčasnosti je vo veľkých problémoch spoločnosť ZVL Prešov, kde je v ohrození takmer tristo pracovných miest. Ľudia nedostali výplaty za posledné dva mesiace, nemali zabezpečené základné hygienické podmienky a pre nezaplatené faktúry možno prídu aj o závodné stravovanie.
Nové riešenia
"Nie vždy sa dá rozpoznať, či je dôvodom kríza, alebo je za prepúšťanie zodpovedný manažment,“ myslí si Jozef Balica, člen predsedníctva Rady OZ Kovo. Podľa neho mnohí zamestnávatelia často siahajú po najjednoduchšom riešení, a tým je prepúšťanie, a nevyužívajú dostatočne iné možnosti, ktoré dáva legislatíva, ako je pracovné voľno, skrátenie pracovného času či flexikonto. "Púšťať žilou by nemali len zamestnanci, ale i vlastníci, ktorí by mali viac využívať finančné rezervy zo ziskových rokov,“ tvrdí Balica a varuje, že na prelome rokov hrozí narušenie sociálneho zmieru. "Ľuďom dôjdu peniaze z odstupného i z nezamestnaneckých podpôr, čo vystupňuje sociálne napätie a môže viesť aj k masovejším protestom.“ Odbory sa budú snažiť ľuďom dávať hlavne rady a zvyšovať ich pracovnoprávne povedomie.
"Narušenie sociálneho zmieru je reálne a na zmiernenie dopadov krízy sú potrebné peniaze,“ hovorí Eugen Jurzyca, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Peniaze budú, ak sa nevytunelujú
Podľa neho peniaze budeme mať, ak sa nevytunelujú a ak sa skvalitní podnikateľské prostredie. "Každý, kto uvažuje sociálne, by mal začať s bojom proti korupcii a za efektívnejšiu ekonomiku,“ dodáva.
"Sme radi, že odborári prijali krízu ako fakt a neberú ju ako nejaký virtuálny problém,“ hovorí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Nesúhlasí však s tvrdením, že prepúšťanie je prvé a najjednoduchšie riešenie. Je to podľa neho individuálne. "Sú firmy, kde musia prepúšťať, ak nie je iná možnosť. Ale sú i podniky, kde sa snažia zamestnancov si udržať.“
O opatreniach chcú rokovať
Podľa Hoštáka možno zmierniť rast nezamestnanosti a sociálneho napätia zlepšením podnikateľského prostredia a spružnením pracovnej legislatívy. Republiková únia zamestnávateľov pripravila súbor opatrení, ktoré čo najskôr predloží predsedovi vlády a sociálnym partnerom na prerokovanie. "Sme presvedčení, že opatrenia zmiernia dopady krízy,“ tvrdí Hošták. Opatrenia, okrem iných obsahujú i zmeny v Zákonníku práce, zrušenie záväznosti rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na firmy, ktoré o nich nerokovali, ale i znižovanie nákladov práce či zvýšenie čerpania štrukturálnych fondov EÚ, limitáciu rastu miezd vo verejnom sektore, odbúranie administratívnych bariér v podnikaní alebo dodržanie sľúbeného 20-percentného šetrenia vo výdavkoch štátu. "S tlakmi na zmenu zákonníka nesúhlasíme. Je dobrý a nebrzdí ekonomiku. Návrhy zmien smerujú len k zníženiu pracovnoprávnej ochrany zamestnancov, a to nechceme,“ vyhlasuje za odborárov Balica.