V najbližšom období sa síce dá očakávať vyčkávanie investorov, ktoré však bude len dočasnou reakciu na súčasné nevýhodné podmienky.
Svet investuje menej
Podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa, v neprospech investovania v zahraničí momentálne hovorí spolupôsobenie dvoch faktorov. "Turbulencie na svetových trhoch obmedzujú fúzie a akvizície, k čomu sa pridáva aj obmedzenie expanzie produkcie na nové trhy v dôsledku celosvetového hospodárskeho spomalenia," vysvetľuje všeobecné príčiny zmrazenia investícií Vaňo. Analytik však pripomína aj druhú stranu mince. Zhoršené podmienky totiž vytvárajú tlak na optimalizáciu nákladov a presun prevádzok do výhodnejších oblastí.
Krátkodobý pokles zahraničných investícií na Slovensko očakávajú v Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu. "Finančná kríza sa nás dotkne dočasným znížením objemu investícií zo zahraničia v dôsledku vyčkávania investorov. Neočakávame však výrazný pokles," potvrdila pre HN Jana Murínová, hovorkyňa agentúry Sario. Murínová zároveň dodáva, že "významnú časť zahraničných investícií tvoria toky do už etablovaných spoločností, ktoré majú aj silný podiel na tvorbe nových pracovných miest. Skeptickí v príleve investícii rozhodne nie sme."
V regióne nepoznáme konkurenciu
Slovensko môže zo súčasnej svetovej a regionálnej konštelácie vzísť ako víťaz. V dôsledku spolupôsobenia viacerých faktorov získava z hľadiska potenciálnych partnerov na atraktivite. Podľa expertov disponujeme v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu bezkonkurenčnou makroekonomickou a politickou stabilitou, zaujímavým daňovým zaťažením, dostupnou a kvalifikovanou pracovnou silou, podporenou januárovým vstupom do eurozóny. Práve ochrana a stabilita, ktorú zaručuje euro a mechanizmy európskej menovej únie, budú podľa Vaňa jedným z kľúčových determinantov zahraničných investorov budúceho výberu Slovenska ako investičnej lokality. Regionálne europrvenstvo by nám tak malo priniesť pozitíva aj z hľadiska investovania u nás. Vaňo pripomína ďalší slovenský unikát spomedzi štátov V4. "Slovensko disponuje kvalifikovanou a disciplinovanou pracovnou silou," hovorí analytik a dodáva, že naša disciplinovanosť sa prejavuje najmä v zdravom tempe rastu priemernej reálnej mzdy, na rozdiel od susedného Maďarska a Poľska."
Sofistikované investície
Záujem investorov o Slovensko teda neklesá, mení sa skôr ich správanie. "Investori sa dnes dlhšie rozhodujú, potrebujú vidieť viac lokalít a poznať detaily," hovorí Murínová. V prvých troch kvartáloch tohto roka sa na Slovensku realizuje 28 nových projektov, v rámci ktorých sa zatiaľ preinvestovalo viac ako 280 miliónov eur, teda asi 8,5 miliardy korún, a v začiatočnej fáze sa vytvorilo takmer 3 400 pracovných miest. V minulom roku to bolo spolu 64 projektov v hodnote 1,3 miliardy eur, čo bolo 42,5 miliardy korún. Najviac projektov bolo v tomto roku naštartovaných v chemickom a strojárenskom priemysle. Ide stále o tradičné výrobné odvetvia, deklarovanou snahou zodpovedných inštitúcií je však orientácia na investície s vyššou pridanou hodnotou. "Predpokladáme, že niekoľko strategických investícií na Slovensku bude expandovať a budú vytvárať aj výskumné, vývojové a inovačné centrá. Podobné projekty už realizovali spoločnosti ON Semiconductor alebo Johnsons Controls, v budúcnosti by k nim mala pribudnúť aj Kia, ZFSachs a iní," spresňuje zámery Murínová.
Snahou kompetentných je aj upriamenie pozornosti zahraničných investorov na menej rozvinuté oblasti Slovenska. Branislav Zvara, hovorca ministerstva hospodárstva, pripomína, že vláda začiatkom roka schválila zákon, ktorý viaže poskytovanie štátnej pomoci na výšku nezamestnanosti. Podľa Murínovej, prioritou prilákania investícií je región Banskej Bystrice a východného Slovenska, zároveň dodáva, že "alfou a omegou prílevu investícií je vybudovaná infraštruktúra."