Slovenská priemyselná babička, ktorá na budúci rok oslávi sedemdesiatpäťku, sa na zaslúžený odpočinok rozhodne nechystá.
Uprostred ničoho
Keď sa v prvých rokoch oživenia po hospodárskej kríze začal Jan Antonín Baťa obzerať po mieste, kde by mohol sústrediť novú výrobu, vyhral kraj pod Tatrami. Presvedčili ho lacné pozemky, neďaleká železnica, vodné zdroje, no najmä dostatok pracovnej sily a dreva, ktoré bolo kľúčovou surovinou na rozbeh výroby. Od obce Veľká odkúpil pozemky za 250-tisíc korún a začal stavať tzv. Pokusnú stanicu, kde v septembri 1934 vyrobili prvé umelé viskózové vlákno hodvábneho typu. So založením firmy je úzko spätý aj vznik mesta Svit, ktorého názov je údajne odvodený od mena prvej fabriky, Slovenskej viskózovej továrne. V júni 1935 tu bol položený základný kameň továrne Baťove závody Batizovce, ktorá bola do konca nasledujúceho roka schopná vyrobiť 600 kilogramov viskózového hodvábu za deň. Sortiment produktov sa po prvom roku existencie fabriky rozšíril o výrobu prvej v Európe vyprodukovanej viskózovej fólie - celofánu a viskózovej striže Slovlna, ktorá nahradzovala ovčiu vlnu. Začala sa i pokusná výroba estetických a účelových obalov z celofánu.
V roku 1939 bola do rozrastajúceho sa podniku presťahovaná liptovská pančuchárska dielňa Darina, čím sa podnikové aktivity rozšírili o textilnú a pletiarenskú výrobu. V tom istom období rozbehli vo Svite aj vlastnú produkciu zblaňovacích strojov používaných pri výrobe celofánu. Do konca 30. rokov v závode pracovalo už 850 ľudí a hodnota produkcie dosiahla hranicu 25 miliónov korún.
Jan Baťa bol pokračovateľom filozofie podnikania svojho brata Tomáša, ktorá nezabúdala na sociálny rozmer firmy. Tak pod Tatrami vyrástli okrem výrobných hál aj domy a internáty pre zamestnancov, objekty služieb a nemocnica. Od konca tridsiatych rokov tu fungovala Baťova škola práce.
Desaťročie zmien
Po skončení vojny bola fabrika premenovaná na Národný podnik Baťa vo Svite. V roku 1948 bola firma, podobne ako všetky ostatné patriace Baťovi, znárodnená. O rok neskôr zmenil podnik nakrátko názov na Závody 29. augusta a jeho generálne riaditeľstvo bolo presunuté do Partizánskeho. Po mesiaci, v júni 1949, došlo k osamostatneniu firmy, ktorá dostala meno Tatrasvit. Silnejúca spoločnosť sa orientovala hlavne na výrobu celofánu a textilnú produkciu. Koncom štyridsiatych rokov bola schopná ročne vyprodukovať viac ako dvetisíc ton striže a sedemstotisíc ton celofánu, 40 percent ktorého smerovalo na trhy v západnej Európe, Južnej Amerike a Číne.
V roku 1951, v rámci reorganizácie československého priemyslu, bola z kolosu, ktorý v tom čase zamestnával desaťtisíc pracovníkov, odčlenená chemická, strojárska a energetická výroba a vznikol samostatný podnik Chemosvit. Výskumná činnosť bola presunutá do novovytvoreného Výskumného ústavu umelých vlákien.
Rozdelenie aktivít prinieslo uľahčenie riadenia oboch spoločností a zefektívnenie výroby. Tatrasvit sa stal centrom pletiarskeho a textilného priemyslu na Slovensku, kým Chemosvit sa sústredil na inovácie a rozširovanie sortimentu chemickej a strojárskej produkcie. Začiatkom 50. rokov tu úspešne odštartovala výroba prvého polyamidového vlákna v Československu technikou beztlakovej polymerizácie, čím sa potvrdila budúca orientácia firmy na syntetické výrobky.
Bašta vývoja
Šesťdesiate roky sa v Chemosvite niesli v znamení inovácií. Podnik sa v spolupráci s výskumným ústavom zameriavali na zvyšovanie kvality a produkcie polyamidovej striže, zlepšovanie technológie výroby viskózovej pásky Lyko a samolepiacej pásky Lepex, lakovanie celofánu, a výrobu kombinovaných fólií spájaných mikrovoskom. Významné rozšírenie produktového portfólia prinieslo i uvedenie polyetylénovej fólie, ktorá sa dodnes používa na výrobu nákupných tašiek.
Začiatkom sedemdesiatych rokov podnik zamestnával viac ako 3 500 zamestnancov a vyrábal tovar za 570 miliónov korún. V tomto období čoraz viac silneli snahy manažmentu riešiť problém zhoršujúceho sa stavu životného prostredia, v dôsledku čoho bola postupne zastavená výroba viskózových produktov. Vývojári z VÚCHV predstavili nový druh hodvábneho vlákna vyrobeného na báze polypropylénu, ktoré sa v ďalších rokoch tešilo obrovskej popularite v domácom textilnom priemysle. V roku 1980 sa začala veľkokapacitná výroba vlákna Prolen, ktoré bolo devízovo menej náročné a ekologickejšie ako jeho viskózoví predchodcovia.
Okrem noviniek pre textilný priemysel Chemosvit priniesol viacero zlepšovákov aj pre potravinárstvo. Vyrábali sa tu napríklad fólie na balenie mlieka a mäsa, špeciálne tenké fólie, tašky a vrecká. Začiatkom 90. rokov bol podnik schopný dodať na trh viac ako 15-tisíc ton fólií ročne, v 50 rôznych vyhotoveniach. Zásadným krokom vpred bolo vyrobenie baxiálne orientovanej polypropylénovej fólie Tatrafan s vysokými bariérovými vlastnosťami, ktorá bola prvou a dlhé roky jedinou svojho druhu v bývalom východnom bloku.
Spracované na základe článkov v podnikových novinách Chemosvit.
| Prečítajte si aj: |
| Náročný biznis pod jednou strechou Počas siedmich desaťročí svojej existencie prešla firma Chemosvit viacerými zásadnými zmenami, ktoré jej zabezpečili dnešnú pozíciu lídra na viacerých trhoch. Vlani vykázali Podtatranci obrat vo výške 6,7 miliardy korún. Spoločnosť s 2 600 zamestnancami ponúka svoj tovar na trhoch vo viac ako päťdesiatich štátoch sveta. V súčasnosti zastrešuje skupina Chemosvit 17 dcérskych firiem a spoločných podnikov. Rozdelenie výrobných aktivít medzi menšie dcéry prinieslo vyššiu špecializáciu a viac efektivity v produkcii jednotlivých druhov výrobkov. Kľúčovou zostala výroba a spracovanie obalových a kondenzátorových fólií, produkcia polypropylénových vlákien, strojov a plastov. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Slovenský podnik, slovenskí majitelia Na pozadí blížiacich sa spoločenských zmien bol v lete 1989 vytvorený samostatný štátny podnik Chemosvit, ktorý v tom čase zamestnával päťtisíc ľudí. Jeho produkcia sa pohybovala na úrovni dvoch miliárd korún. Na čelo chemického gigantu bol zvolený Michal Ľach, ktorý riadi firmu už takmer dvadsať rokov. Celý článok >> |