Prvé osobné autá začali z výrobných liniek Bratislavských automobilových závodov schádzať až začiatkom osemdesiatych rokov, teda viac ako desať rokov po založení podniku.
Vývoj mal tradíciu, výroba nie
Napriek tomu, že finálna produkcia v našej metropole dlhé roky chýbala, vývoj áut mal na Slovensku pomerne dlhú tradíciu. Prvé kroky k vlastným projektom podnikli slovenskí vývojári už koncom päťdesiatych rokov v rámci Mechanizačného a regeneračného podniku. Pod úspešné technické zdokonalenia a úpravy viacerých motorov aj celých vozov sa podpísalo trio špecialistov Ivan Mičík, Milan Plačko a Fridrich Hudec. Tí predstavili napríklad koncepciu tzv. horského autobusu Škoda 706-RO/H. V šesťdesiatych rokoch už pod hlavičkou Tatra Bratislava naprojektovali napríklad minibus T 603 MB či nákladné auto T 138 určené na export do trópov. V roku 1969 sa závod a výskumné stredisko nakrátko stali súčasťou Výrobnohospodárskej jednotky Omnia, kde sa projektovali osobné autá určené na výrobu na Slovensku. O dva roky neskôr sa výskum presunul pod krídla novovzniknutých BAZ.
Rozpačitý štart
V lete 1971 boli rozhodnutím ministerstva hutníctva a strojárstva založené Bratislavské automobilové závody. Najmladšia automobilka v spoločnom štáte, ktorá sa stala súčasťou československého automobilového trustu, riešila na začiatku svojej existencie otázku, na akú výrobu sa špecializovať. V čase, keď BAZ vznikli, zažíval svetový automobilový priemysel posledné roky svojej konjunktúry. Ropné šoky priniesli prvé vážne zvýšenie cien palív a intenzívny dopyt po autách ochladol, čo ovplyvnilo aj rozhodnutie o produktovom mixe závodu v Devínskej Novej Vsi. Pôvodná orientácia automobilky sa tak z osobných áut zmenila na malé nákladné automobily, tzv. MNA, ktoré vznikli modernizáciou modelu Š 1203.
Začiatkom osemdesiatych rokov ústredná vláda rozhodla o premiestnení časti výroby zo závodu Kvasiny na Slovensko. V roku 1982 tak v BAZ začali s produkciou Škody Garde/Rapid, prvého masovo vyrábaného automobilu u nás. V priebehu troch rokov dodali Bratislavčania na trh viac ako 3 700 kusov tohto modelu. V tomto období vznikla aj štúdia trojdverového kupé s motorom vpredu nazvaná Locusta, či štúdia ťažkých dodávkových vozov na báze Š 742 nazvaných Fourgonet. Neskôr pracovali vývojári BAZ-u na projektoch stredného nákladného automobilu SNA na civilné účely a stredného terénneho automobilu STA pre ozbrojené zložky. Išlo o modernizáciu technicky zastaranej nákladnej legendy Praga V3S. Sériová výroba týchto koncepcií sa už nerealizovala.
Okrem finálnej produkcie vyrábal bratislavský závod každoročne aj niekoľko desiatok tisíc náprav pre modely Škoda Rapid a Škoda 130, ale aj olejové čerpadlá, spojky a ďalšie komponenty pre českú Tatru. Svoje miesto v portfóliu produktov BAZ-u mali aj priemyselné manipulátory a roboty, na vývoji ktorých spolupracoval prešovský Výskumný ústav kovopriemyslu.
| Prečítajte si aj: |
| BAZ vydláždili cestu úspechu nášmu Volkswagenu Výroba automobilov v Bratislavských automobilových závodoch bola na svetové pomery krátka a čo do objemu malá, podniku sa však podarilo zaujať aj za hranicami. Krátko po páde bývalého režimu si bratislavskú firmu vystriehol európsky automobilový gigant a vybudoval tu prevádzku, ktorá je dnes schopná vyprodukovať viac ako dvestotisíc áut ročne. Celý článok >> |