Tie však svietili iba do polnoci. Prvým výrobcom svietiplynu na území Slovenska bola Österreichische Gasbeteuchtung. Táto súkromná viedenská firma postavila svoju plynáreň na Slovensku na dnešnom Námestí slobody v Bratislave. Mestská plynáreň počas prvého roka svojej existencie vyrobila z karvinského uhlia vo svojich peciach 350-tisíc kubických metrov svietiplynu.
Rozkvet plynárenstva
Po jej odkúpení mestom a spojením s vodárňou vznikli v roku 1891 Závody na vodovod a osvetlenie mesta Bratislavy. Aj napriek tomu, že táto plynáreň patrila v čase svojho vzniku jednou z technicky najvyspelejších, jej chybou bolo, že bola vybudovaná v centre mesta a uhlie, ktoré do nej dopravovali konskými povozmi, ho znečisťovalo. V roku 1868 vznikla na Slovensku v poradí druhá plynáreň v Košiciach - jej prevádzkovateľom bol Augsburský plynárenský spolok a v roku 1880 uzrela svetlo sveta aj v poradí tretia slovenská plynáreň v Banskej Štiavnici. Rozvoj plynárenstva na našom území priniesol so sebou na prelome 19. a 20. storočia aj vznik nových profesií ako lampár, dolievač plynomerov či pracovník vo výrobe svietiplynu. Dolievač plynomerov musel napríklad dva razy do mesiaca doliať svojich 550 až 600 plynomerov mäkkou vodou. Úlohou lampárov bolo denne rozsvecovať a zhášať lampy vo svojom rajóne, čistiť sklá a v zime ich rozmrazovať. Lokálne zásobovanie plynom na Slovensku prevládalo do roku 1938.
Vývoj plynárenstva a podnikov, ktoré boli predchodcami dnešného Slovenského plynárenského priemyslu, veľmi nepriaznivo poznačila prvá svetová vojna. Tá mala na Slovensku na svedomí nielen spustošenie niekoľkých plynární, ale aj nedostatok uhlia, kvôli ktorému klesla napríklad výroba svietiplynu u nás v porovnaní s predvojnovým obdobím o polovicu.
Nálezisko na Záhorí
Už v roku 1910 bol na Záhorí objavený zemný plyn a ropa, s ktorých ťažbou sa začalo o štyri roky neskôr. Unikajúci zemný plyn spozoroval ako prvý maloroľník Ján Medlen v Gbeloch, ten ho primitívnym spôsobom viedol pod svoju chatrč a využíval ho na vlastnú spotrebu. Zmes plynu však čoskoro v jeho domčeku vybuchla a táto udalosť sa stala podnetom, aby vtedajšia uhorská vláda vyslala na Záhorie geológov.
Tu sa začínajú aj spoločné dejiny nafty a zemného plynu u nás. Denná produkcia zemného plynu dosahovala v medzivojnovom období dva- až tritisíc kubických metrov. Plyn sa využíval najmä na lepšie doťažovanie ropných ložísk, vykurovanie vlastných prevádzok a neskôr aj na pohon plynových motorov pri ťažbe ropy. Len malé množstvo sa dodávalo Československým štátnym dráham na osvetľovanie vozňov a vykurovanie ich priestorov.
Plynárenská sieť sa v Bratislave v prvej polovici tridsiatych rokov 20. storočia rozširovala aj napriek veľkej hospodárskej kríze. V tom čase malo hlavné mesto Slovenska už 1 100 pouličných lámp, mesto malo takmer 100 kilometrov plynovodných sietí a v roku 1938 takmer 14,5 tisíca odberateľov svietiplynu.
Svietiplyn a vojna
Zvýšenú produkciu svietiplynu si vynútili vojnové potreby. Zatiaľ čo v roku 1940 dosahovala výroba necelých 16 miliónov kubických metrov svietiplynu, o tri roky to bolo vyše 23 miliónov kubických metrov.
Druhá svetová vojna vážne poškodila všetky slovenské plynárne. Stačilo však iba päť rokov na to, aby sa výroba svietiplynu u nás takmer strojnásobila z necelých 13 miliónov kubických metrov v roku 1945 na vyše 35 miliónov kubických metrov v roku 1950, keď malo Slovensko už 309 kilometrov miestnych plynových sietí.
Na základe znárodňovacích dekrétov prezidenta Československej republiky Edvarda Beneša boli už v októbri 1945 zoštátnené všetky významné priemyselné podniky vrátane plynární. Vznikol národný podnik Slovenské plynárne so siedmimi závodmi v Bratislave, Košiciach, Komárne, Nitre, Trnave, Nových Zámkoch a Novom Meste nad Váhom. O rok neskôr vznikol aj vo Francúzsku štátny podnik Gaz de France, ktorý bol poverený výrobou, dovozom, dopravou a rozvodom plynu. Slovenské plynárenstvo sa začalo orientovať na východ a zo Sovietskeho zväzu sa stávala krajina, ktorá aj vďaka pomoci slovenských plynárov onedlho dodávala zemný plyn do viacerých európskych krajín.
Éra zemného plynu
Až v 50. rokoch minulého storočia začal narastať záujem o zemný plyn ako o výhodný zdroj energie na kúrenie, ako aj surovinu pre chemický priemysel. V rokoch 1951 až 1970 sa na Slovensku vybudovalo okrem medzištátneho ropovodu Bratstvo viac ako tisíc kilometrov plynových sietí. Plynovod Bratstvo pre Slovensko znamenal vytvorenie predpokladov na rozvoj tranzitnej prepravy. V roku 1965 sa Slovenské plynárne začlenili do Československých plynárenských podnikov Praha. Už v roku 1968 však opäť v Bratislave vzniklo odborové riaditeľstvo Slovenských plynárenských podnikov. V roku 1970 bolo napojených na Slovensku na propán-bután 102 454 odberateľov, na zemný plyn 125 345 odberateľov a na svietiplyn 80 434 odberateľov.
Spracované podľa knihy: Ľ. Buláková a kol.: 150 rokov plynárenstva na Slovensku
| Prečítajte si aj: |
| Vraha bývalého riaditeľa SPP nenašli Krátko po nežnej revolúcii, v roku 1990 došlo k rozdeleniu štátneho podniku Naftový a plynárenský priemysel. Jeho rozčlenením vznikol Slovenský plynárenský priemysel a Nafta Gbely. Celý článok >> |
| Zo zákazníka sme sa stali dôležitou tranzitnou krajinou Keď sa v roku 1970 skončili medzi Poľskom a Sovietskym zväzom neúspešné rokovania o „poľskej ceste“ na tranzit plynu, začala Moskva intenzívne rokovať o budovaní prepravnej trasy do západnej Európy s československými predstaviteľmi. Celý článok >> |