Hlohovec je synonymom farmácie

Veľkokapacitná produkcia liečiv patrí k najmladším priemyselným odvetviam, ktoré sa na Slovensku naplno rozbehli až v prvej polovici 20. storočia. Rôzne prípravky, najmä na báze prírodných produktov, sa u nás vyrábali aj predtým. Bola to však takmer výlučne záležitosť bežných lekární, ktoré liečivá nielen predávali, ale aj miešali priamo pre koncových zákazníkov. Liečivá, ktoré nezvládali vo vlastnej réžii, začali neskôr odoberať aj z prvých farmaceutických tovární. Tie však vznikali hlavne mimo územia Slovenska, napríklad v Budapešti, v susedných Čechách a v nemecky hovoriacich krajinách.
Skôr ojedinelými výnimkami boli lekárnici s podnikavým duchom, ktorí niektorými liečivami zásobovali nielen miestnu klientelu, ale iné lekárne. Od týchto skromných podnikateľských začiatkov bol už iba krôčik k spájaniu síl viacerých farmaceutických odborníkov, ktoré podobne ako za hranicami viedlo k zavedeniu hromadnej priemyselnej výroby liečiv.

Počiatky v Hlohovci
Už samotné počiatky tejto "farmaceutickej revolúcie“ môžeme hľadať v mestečku Hlohovec neďaleko Trnavy, ktoré je dodnes najdôležitejším centrom farmaceutického priemyslu na našom území. Hlohovec, donedávna nazývaný aj mestom ruží, si omnoho viac ľudí spája s výrobou liečiv a názvom Slovakofarma. Niet sa čo čudovať - táto fabrika bola až do roku 1989 jedným z najväčších zásobovateľov lekární nielen u nás, ale aj v ostatných "spriatelených“ krajinách vtedajšej Rady vzájomnej hospodárske pomoci.
Továrensky vyrábané lieky sa v medzivojnovom období postupne čoraz viac využívali v humánnej i veterinárnej medicíne. Vo vtedajšej Československej republike sa však takmer výlučne produkovali v západnej časti krajiny. Problémy nastali po vzniku slovenského štátu, ktorého vedenie zistilo, že je úplne odkázané na dovoz farmaceutických výrobkov zo zahraničia. Situáciu komplikoval i vojnový stav, ktorý enormne zvýšil nároky na produkciu liekov. Postupne sa z nich stával čoraz lukratívnejší a nedostatkový tovar. Aj tieto pragmatické dôvody viedli skupinku slovenských podnikateľov a lekárnikov k založeniu akciovej spoločnosti s názvom Slovenské alkaloidy, chemicko-farmaceutická továreň.
Prvý domáci farmaceutický podnik zaregistrovali v Bratislave v roku 1941. Už o rok neskôr sa však presťahoval do Hlohovca, kde odkúpil všetky nehnuteľnosti bývalej automobilovej továrne. Hlavným výrobným programom sa stala hromadná produkcia alkaloidu morfínu, ktorý spracúvali zo sušenej makovicovej slamy. Technológia mala viacero "detských chorôb“, ale továrenská výroba sa postupne presadila a pokrývala stále rastúci dopyt armády i civilného sektora.

Fabrika vstala z popola
Na konci druhej svetovej vojny sa chemicko-farmaceutická továreň v Hlohovci stala obeťou ustupujúcej nemeckej armády. Budovy i zariadenie boli vážne poškodené, takže Slovensko bolo opäť v bode nula - bez vlastných farmaceutických výrobných kapacít. Budúca Slovakofarma však bola čoskoro znárodnená, prešla rekonštrukciou a stala sa súčasťou Lučebných a farmaceutických závodov so sídlom v Bratislave. Nové impulzy na rozvoj slovenského farmaceutického priemyslu priniesol začiatok 50. rokov.
V období industrializácie Slovenska sa všetky štáty vtedajšieho sovietskeho bloku ocitli v hospodárskej izolácii od západných vyspelých krajín. Jedným z dôsledkov bol opäť akútny nedostatok liečiv. Štátne orgány preto rozhodli, že treba vytvoriť veľkokapacitný výrobný závod, ktorý by dokázal zabezpečiť dostatočné množstvo a sortiment liekov. Voľba padla opäť na Hlohovec, kde 1. januára 1950 vzniká štátny podnik s názvom Slovakofarma.
Napriek tomu, že bol povodne podriadený Oblastnému riaditeľstvu chemického priemyslu v Bratislave, už v roku 1952 bol organizačne začlenený do nového zoskupenia farmaceutických podnikov podliehajúcich priamo pražskému Ministerstvu chemického priemyslu. Od roku 1954 bola Slovakofarma rovnako ako ostatné farmaceutické podniky podriadená novovytvorenej Hlavnej správe výroby liečiv patriacej do rezortu zdravotníctva. V tom istom roku bola zaradená do organizačnej štruktúry Združenia podnikov pre zdravotnícku výrobu - SPOFA.

Strategický podnik
Slovakofarma v 50. a 60. rokoch pokračovala vo výrobe alkaloidov, ale v podstatne väčšom množstve i sortimente. Na domáci trh a aj pre zákazníkov v ostatných krajinách sovietskeho bloku dodávala humánne a veterinárne liečivá, najmä morfín a kodeín. Neskôr pribudli rôzne vitamíny, ochranné pracovné masti a prípravky liečebnej kozmetiky. Staršie farmaceutické podniky v Piešťanoch a Martine sa pretvorili na vedľajšie závody Slovakofarmy. Martinský závod bol do konca 50. rokov špecializovaný na dodávky injekcií.
V roku 1970 založila Slovakofarma odštepný závod Liečivé rastliny v Malackách. Ten sa orientoval na výkup a spracovanie liečivých rastlín a na predaj hotových produktov zo spracovaných rastlín doma aj v zahraničí. Vyvážal najmä harmanček. Samotná Slovakofarma aj počas socializmu pokračovala v rozširovaní kapacít a priebežne investovala do modernizácie výroby. Už pred rokom 1989 patrila k elitným vlajkovým lodiam vtedajšieho hospodárstva, ktorým štátne orgány vždy venovali zvýšenú pozornosť a priazeň.
Na prelome 70. a 80. rokov zamestnával farmaceutický priemysel na Slovensku okolo šesťtisíc ľudí a pokrýval takmer polovicu produkcie liečiv vo vtedajšom Československu. Prirodzeným centrom tohto odvetvia sa stala práve Slovakofarma Hlohovec. Nečudo, že po roku 1989 patril práve tento podnik k privatizačným bonbónikom, na ktorý si brúsilo zuby viacero záujemcov. Pri výbere budúcich majiteľov fabriky vláda nakoniec uprednostnila v tom čase veľmi preferovanú metódu zamestnanecko-manažérskej privatizácie.
Privatizačný bonbónik
V priebehu roku 1992 sa štátny podnik pretransformoval na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou Fondu národného majetku. O dva roky neskôr prešla Slovakofarma do rúk spoločnosti S.L. Pharma Holding. Napriek tomu, že mala sídlo vo Viedni, nešlo o zahraničného investora. Stáli za ňou viacerí členovia vtedajšieho manažmentu fabriky. Časť akcií Slovakofarmy bola ešte predtým sprivatizovaná v prvej vlne kupónovej privatizácie.
V októbri 1997 akcionári zvýšili základné imanie vydaním emisie globálnych depozitných potvrdeniek. Manažérom emisie bola japonská investičná spoločnosť Nomura International Plc. a depozitárom sa stala Bankers Trust Company v New Yorku. Akcie spoločnosti Slovakofarma boli od novembra 2000 okrem slovenského kapitálového trhu obchodované aj na burze cenných papierov Newex vo Viedni. Cenné papiere farmaceutickej fabriky z Hlohovca patrili už od konca 90. rokov k najlikvidnejším a najbonitnejším akciovým titulom na trhu bratislavskej Burzy cenných papierov. Medzi prvými sa stali aj súčasťou oficiálneho slovenského akciového indexu SAX.
V roku 2003 získali vo firme majoritu americké investičné fondy Warburg Pincus LLC. Tie sa v tom čase orientovali najmä na investície do zdravotníctva a farmácie. Okrem Slovakofarmy investovali aj do akcií ďalších takmer dvadsiatich firiem podnikajúcich v tomto segmente viac ako pol miliardy dolárov. V tom istom roku Američania začlenili Slovakofarmu do novo vzniknutej skupiny Zentiva so sídlom v holandskom Amsterdame. Jej súčasťou sa stal tiež pražský farmaceutický podnik Léčiva, ktorý Warburg Pincus LLC ovládol ešte v roku 1998. Po niekoľkých mesiacoch akcionári Slovakofarmy odsúhlasili zmenu názvu na Zentiva Hlohovec a zároveň ukončili obchodovanie s globálnymi depozitnými poukážkami na zahraničných trhoch.