Slovensko sa v prieskume Ernst & Young nedostalo do rebríčka desiatich najatraktívnejších krajín pre investorov, čomu to pripisujete?
-- V rokoch 2004 a 2005 poskočila kvalita podnikateľského prostredia u nás na vyššiu úroveň, ale všetky relevantné medzinárodné porovnania ukazujú, že za vyspelými krajinami veľmi zaostávame. Navyše, spolu s nimi sa nám "darí" strácať v porovnaní s Áziou investičnú atraktívnosť.
Do akej miery je naša krajina pre investorov neflexibilná?
-- Zásahy do daňového systému, Zákonníka práce a avizované zmeny v sociálnom systéme znižujú pružnosť "pravidiel hry" a zvyšujú byrokraciu. Masívny presun verejných prostriedkov na podporu pôdohospodárstva "žmýka" inovačné kapacity krajiny.
Aké sú naše šance do budúcnosti?
-- Šance na zvýšenie atraktívnosti Slovenska vidím v odbornom prístupe vlády k riešeniu problémov. V takom, aký bol použitý pri reformách v rokoch 2004 -- 2005 či pri prípravách na vstup do Schengenu v roku 2007. Je veľmi potrebný v rezortoch zdravotníctva, sociálnych vecí a hospodárstva.
Do akej miery sa podľa vás pod dnešný stav podpísal nový Zákonník práce?
-- Zákonník práce je vrcholným dielom moderného politického alibizmu. Známy rozpor medzi požiadavkou, aby ľudia ostali zamestnancami a platili vyššie odvody a požiadavkou, aby ľudia mohli byť živnostníkmi, vyriešila vláda tak, že ani renomovaní právnici nerozumejú, kto môže byť živnostník a kto musí byť zamestnanec. Nový Zákonník práce tak určite spôsobí, že množstvo firiem a jednotlivcov bude musieť namiesto tvorby užitočných hodnôt špekulovať, na čo vlastne majú nárok a čo je ich povinnosťou. Presne toto spomaľuje hospodársky rast. Možno sa spolieha na rastúcu "ochotu ľudí pracovať za nízke mzdy".
StoryEditor