V rebríčku 101 najbohatších Čechov a Slovákov sa umiestnili aj Tkáčovi partneri v J&T - jeho syn Patrik je s majetkom za 7,7 miliardy na 26. a Ivan Jakabovič takmer s dvanástimi miliardami na 16. mieste. Ich štvrtého partnera Petra Korbačku Týden zaradil na 46. miesto.
Pozadu však za J&T nezaostávajú ani majitelia ďalších známych finančných skupín. Siedmu priečku si so svojím obchodným partnerom - Čechom Markom Dospivom - delí spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák. Každý z nich má mať majetok za 20 až 24 miliárd korún. Ďalší spolumajitelia Penty Martin Kúšik je s trinástimi miliardami na 14. mieste a Jozef Oravkin s piatimi miliardami na 43. mieste.
Dobre sa umiestnil aj ďalší slovenský finančník - majiteľovi Istrokapitálu Mariovi Hoffmannovi vyčíslil Týden majetok na 14 až 18 miliárd. Podnikateľ, ktorý má vlastný ostrov v Karibiku, kde má J&T stavať hotely a pláže, sa v rebríčku najbohatších Čechov a Slovákov umiestnil na 11. mieste.
Relatívni boháči
Bohatstvo vzbudzuje úctu, obdiv aj závisť. No kým v západnej Európe aj ďalej za Atlantikom sú bohatstvo a ľudia, ktorí ho vlastnia, považovaní za bežnú záležitosť, našinci si na tento fakt ešte len zvykajú. Časy, keď oficiálne neexistovala sociálna a materiálna nerovnosť, totiž nie sú veľmi vzdialené.
Milionárov a miliardárov vo svete pribúda a svojou troškou do mlyna prispievajú aj Slováci a Česi. Týden vyčíslil ich majetok na pozoruhodných 716 až 835 miliárd korún.
Lenže táto suma je pozoruhodná iba na prvý pohľad, pretože zodpovedá zhruba majetku oceliarskeho magnáta Lakšmího Mittala. Časopis Forbes majetok rodeného Inda odhaduje na 32 miliárd dolárov, čo je asi 784 miliárd korún. V porovnaní s najbohatším mužom sveta, Mexičanom Carlosom Slimom Helú, ktorého majetok sa odhaduje na 53,1 miliardy dolárov (1,3 bilióna korún), hrajú naši boháči druhú a možno až tretiu ligu.
Bohatstvo a verejnosť
Za výnimku možno považovať Petra Kellnera, ktorý sa vlani prvýkrát a ako jediný Čech objavil aj v rebríčku Forbes. Vtedy s majetkom tri miliardy dolárov obsadil 224. miesto. V tohtoročnom rebríčku už Forbes odhadol jeho majetok na dvojnásobok a Kellner postúpil na 119. miesto.
Lenže slovenskí ani českí boháči neradi hovoria o svojich majetkoch. Slováci podľa sociológa a šéfa Agentúry MVK Pavla Haulíka vnímajú majetkovú nerovnosť ako jeden z najzávažnejších problémov súčasnosti. "Ani nie tak preto, že by bol niekto bohatší, ako sú oni sami, ale skôr pre spôsob, akým novodobá slovenská špička prišla k majetkom. Ľudia vnímajú túto cestu ako nie veľmi poctivú," povedal pre HN.
Ďalším kameňom úrazu je podľa neho veľmi hmlistá predstava bežného človeka o tom, čo je to vlastne bohatstvo. Haulík a jeho tím v prieskumoch napríklad zistili, že predstavy o bohatstve sa končia na funkcii ministra, ktorého považujú sa superbohatého človeka. "Jednoducho si nevedia predstaviť, že by niekto mohol mať vyšší príjem alebo väčší majetok ako minister," tvrdí Haulík.
Navyše u nás nepatrí k bontónu ukazovať svoj majetok, skôr naopak, ľudia ho majú tendenciu skrývať a utajovať. Dôvodom je istá tradícia, pretože za bývalého režimu nebolo bohatstvo považované za politicky korektné. "A okrem iného je tu aj otázka bezpečnosti. Bohatí ľudia majú obavy aj z určitého kriminálneho podsvetia u nás," upozorňuje Haulík.
Podľa neho sa však situácia mení, najmä vďaka generačnej výmene. Mladí ľudia sa úplne inak pozerajú na bohatstvo ako ich rodičia či starí rodičia. "Poznatky o pôvode majetku boháčov postupne upadnú do zabudnutia a tým sa aj z hľadiska verejnej mienky zlegalizuje," dodáva Haulík.
Fico, Stiglitz a globalizácia
Boháčom v rozmnožovaní majetku do veľkej miery pomáha globalizácia, ktorá im umožňuje podnikanie rozšíriť aj za hranice svojich domovských štátov. A nezriedka sa im darí. Príkladom je práve Kellner, ktorý vlastní firmy Home Credit u nás aj v Rusku alebo akcie ruskej poisťovne Ingosstrach. A podobných príkladov by sa našlo viac.
Lenže ani politikom bohatstvo a globalizácia nevonia. Slovenský premiér Robert Fico nedávno zaútočil na dôchodcovské správcovské spoločnosti. Akýmsi spôsobom sa dostal k chráneným údajom o platoch manažérov DSS a neváhal ich na najbližšej tlačovej konferencii zverejniť. Celá záležitosť môže mať právnu dohru.
O rozruch sa Fico postaral aj ďalším vyjadrením. Tentokrát na tému globalizácie a liberalizácie. Denník SME vo včerajšom vydaní citoval jeho vyjadrenie pre Slovenský rozhlas, kde globalizáciu prirovnával k fašizmu. Vyvolal tým vlnu nevôle, pretože podľa historika Milana Zemka porovnával neporovnateľné. Akoby porovnával "súhvezdie Orion s čokoládou Orion", povedal pre SME.
Globalizácia vo všeobecnosti vyvoláva spory a za guru antiglobalistov je považovaný nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz, ktorého kniha Tiene globalizácie sa okamžite stala medzinárodným bestsellerom.
Na rozdiel od slovenského premiéra však podporuje myšlienku globalizácie, no kritizuje spôsob, akým funguje v súčasnosti. Podľa neho totiž iba prehlbuje sociálnu nerovnováhu a prospieva len zlomku populácie. "V priemyselných krajinách, no aj v štátoch ako India a Čína, ktoré sa často označujú za víťazov globalizácie, žijú stovky miliónov ľudí, ktorí trpia," upozornil v rozhovore pre Spiegel Online.