03.04.2008, 00:00

Srbsko spúšťa privatizáciu, rozdáva akcie

Srbsko odštartovalo jednu z najväčších privatizácií, keď na predaj ponúka viac ako tisíc štátnych spoločností s predpokladaným ziskom z predaja okolo 30 až 35 miliárd eur. Na privatizácii sa pritom môžu zúčastniť všetci občania Srbska, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky, no zuby si brúsia aj zahraničné podniky či finančné inštitúcie. V ponuke sú totiž aj strategické a prosperujúce podniky ako farmaceutická spoločnosť Galenika, letecký prepravca JAT, letisko Nikola Tesla v Belehrade, srbské telekomunikácie, elektráreň EPS, ale aj automobilka Zastava, o ktorú už prejavil záujem čínsky konkurent FAW či ďalšie. S výnimkou energetického koncernu NIS, ktorý už majú istý aj bez tendra Rusi, presnejšie Kremľom kontrolovaný Gazprom, trojročný privatizačný proces odštartuje už v týchto týždňoch tender na JAT.
Rozdeľovanie majetku
Pre obyvateľstvo je však zaujímavejší program bezplatného prideľovania akcií v celkovej hodnote tisíc eur na občana, ktorí sa takto zúčastnia na privatizácii 15 percent štátneho majetku v celkovej hodnote 4 miliardy eur. Paradoxne, podiel na ňom tak stále môžu získať aj kosovskí Albánci, ktorí nedávno jednostranne vyhlásili nezávislosť Kosova, no ktorí sa občianstva Srbska nezriekli. "Právo má každý občan, ktorý k 1. januáru dovŕšil 18 rokov, má srbské občianstvo a trvalý pobyt na území Srbska," šalamúnsky sprízvukoval pre HN predstaviteľ štátnej srbskej Privatizačnej agentúry Ivan Paligulič.
"Je to moja myšlienka pretlačiť privatizačný proces. Ľudia nie sú spokojní so svojou životnou úrovňou a toto by im malo priniesť nejaký zisk," povedal nedávno na tlačovej konferencii v Belehrade minister financií Mladjan Dinkič. Predpokladá sa, že by si akcie, ktoré sa už začali distribuovať, malo prebrať okolo 4 miliónov ľudí. Doteraz tak urobila viac ako polovica. Na procese sa môžu podľa čerstvej novely zákona nanovo zúčastniť aj tí, ktorí už v minulosti v privatizácii získali akcie, ale hodnotovo bezcenných podnikov, ba dokonca aj právne nespôsobilí občania, a to prostredníctvom svojich právnych zástupcov.
Ibaže ekonómovia, medzi nimi aj slovenskí, sa obávajú toho, aby privatizácia v Srbsku nepriniesla prospech len úzkemu okruhu ľudí a väčšina populácie by z nej v konečnom dôsledku neprofitovala. Nielen Česko-Slovensko zažilo takúto privatizáciu, poradcom a autorom šokovej terapie bol aj v Poľsku a Rusku známy svetový ekonóm Jeffrey Sachs, ktorý až neskôr priznal, že sa vymkla pôvodným plánom.
Privatizačné nástrahy
"Masívne privatizácie sú -- slovami bývalého ministra financií Sergeja Kozlika -- prechodom cez slzavé údolie. Kupónová privatizácia možno vyvolala spočiatku menší pocit nespravodlivosti, privatizovaný majetok však aj v jej prípade nakoniec skončil väčšinou v rukách dravcov, a nie všetkých, ktorí ho spoluvytvárali. Začiatkom 90. rokov však boli v našich krajinách minimálne skúsenosti," podotkol pre HN analytik INEKO Eugen Jurzyca. Podľa neho by procesu pomohla väčšia transparentnosť, kedy by bol štátny majetok predávaný v otvorených tendroch. To podľa Dinkiča, okrem iného aj základného architekta srbských ekonomických reforiem z roku 2000, vraj Srbsku nehrozí, pretože už poznatky z týchto procesov v strednej Európe pozná. Aj Paligulič zo srbskej Privatizačnej agentúry hovorí o väčšej transparentnosti, ako bola privatizácia na Slovensku, v Česku, Chorvátsku či Slovinsku. Občania vraj pritom môžu svoje akcie predať až šesť mesiacov po distribúcii, a to na Burze cenných papierov v Belehrade.
Podľa Jurzycu sa však Srbsko aj tak úspešným "žralokom" nevyhne, ktorí sa budú snažiť argumentovať, že v prípade transparentných tendrov by sa celý štátny majetok mohol poľahky ocitnúť v zahraničných rukách. To predpokladá aj bývalý riaditeľ Odboru malej privatizácie Ľudovít Kaník, podľa ktorého je najmä pri malej privatizácii podstatná rýchlosť a masovosť, pri veľkej aj razantnosť, inak sa vyskytnú lobistické tlaky, pričom nie je vylúčené, že ani miestni žroloci majetok nakoniec nepredajú do zahraničných rúk, ale s oveľa vyšším ziskom pre seba.
"Pri malej privatizácii vzniká nebezpečenstvo miestnych mafií, ktoré budú chcieť vydierať. V Srbsku pravdepodobne pôjde o našu obdobu kupónovej privatizácie, zatiaľ nie je jasné, či budú môcť investovať do fondov alebo získajú priamo akcie podnikov. Hocako, je to najmä príležitosť pre hráčov, ktorí budú nakupovať akcie," podotkol Kaník pre HN.
Na druhej strane však analytik INEKO Peter Goliáš pripomína, že aj výsledky vtedajšej privatizácie sa na terajšom raste ekonomiky podieľajú 14 percentami. To je zrejme dôležitý cieľ aj srbskej privatizácie -- pokryť štátne dlhy, naštartovať súkromný kapitál a ekonomiku a skvalitniť sociálne programy a životnú úroveň. Pritom srbská ekonomika už vlani rástla 7,5 percentným tempom, čo si - napriek problémom na politickej scéne - môže udržať vďaka privatizácii a asociačnému procesu s EÚ aj tento rok.