Rast svetových cien potravín dokázal to, o čo sa svetové mocnosti snažia už roky -- otvoriť doteraz prakticky zapečatené domáce trhy s agroproduktmi. Od známeho obchodného kola rokovaní v katarskej Dohe uplynulo už sedem rokov a do dnešných dní sa nepodarilo uzatvoriť širšiu medzinárodnú dohodu. Príčinou bola neochota rozvojových štátov znížiť dovozné clá a vystaviť svojich farmárov konkurencii zo silnejšieho sveta a, naopak, v prípade bohatých zasa výraznejšie skresať dotácie. To sa však teraz mení.
Dovozné clá padajú
Od Južnej Ameriky cez Áziu až po Afriku krajiny postupne redukujú, prípadne úplne rušia dovozné clá na väčšinu obilnín v snahe odvrátiť hroziace nepokoje pre vysoké ceny potravín. Podľa najnovšej správy Svetovej banky vzrástli ceny potravín za ostatné tri roky o 83 percent. Obdobne sa situácia mení aj v bohatších štátoch -- tak v Európskej únii, ako aj v Spojených štátoch dotácie postupne klesajú. Ako povedal pre Bloomberg David Orden z Medzinárodného výskumného inštitútu pre potravinovú politiku, podpora Washingtonu farmárom by tento rok mala klesnúť pod osem miliárd dolárov (163,4 miliardy Sk), zatiaľ čo v roku 2005 ešte predstavovala 13 miliárd dolárov. Brusel zasa podľa informácií OECD skresal v rokoch 2004 až 2006 dotácie svojim farmárom o 10 miliárd eur (323,3 miliardy Sk).
Ešte väčšie pohyby nastávajú na druhej strane. Doteraz neústupné rozvojové krajiny výrazne znižujú či úplne rušia dovozné clá. Indonézia sa teraz otvára zahraničnej pšenici, sóji a ryži, FiIipíny rušia clá na dovoz ryže zo Spojených štátov, India s vyše miliardou obyvateľov zrušila 36-percentné dovozné clo na pšeničnú múku a juhoamerické Peru na pšenicu a kukuricu. Turecko zrušilo dovozné clo na jačmeň, pričom doteraz uplatňovalo 100-percentnú tarifu a výrazne zregulovalo clo na dovoz pšenice -- zo 130 na osem percent.
V rovnakom duchu postupujú Egypt (najnovšie odstránil clá na dovoz ryže, rastlinného oleja, syrov a masla), Mongolsko (na pšenicu a pšeničnú múku), Thajsko (uvažuje o 50-percentnom znížení ciel na kukuricu a sóju) či Brazília, ktorá zvažuje zrušenie 10-percentného cla na dovoz pšenice.
Podľa Svetovej banky zrušilo od začiatku minulého roka dovozné clá, prípadne daň z pridanej hodnoty na dovážané komodity už 24 štátov.
Sila hladu
Zástupcovia Svetovej obchodnej organizácie v Ženeve dúfajú, že tento, aj keď pre bežných ľudí nepriaznivý vývoj, pomôže dotiahnuť doteraz nekončiace sa obchodné rokovania do konca. Šéf Svetovej obchodnej organizácie Pascal Lamy a viacerí ministri obchodu veria, že sa im rokovania podarí uzatvoriť ešte tento rok. Ako pripomenul ekonóm z výskumnej spoločnosti CIMB-GK Research v Singapure Song Seng-Wun, "hladný žalúdok hýbe svetovým obchodom nepomerne rýchlejšie než všetky rokovania za okrúhlymi stolmi".
StoryEditor