Po zahraničných ekonómoch a politikoch reagujúcich na vývoj ekonomiky Ruska sa už ozvala aj oligarchia, ktorá doteraz mlčala. Na prekvapenie všetkých významný podnikateľ Vladimir Potanin, ktorý sa doteraz k útokom na svojich "kolegov" nezvykol vyjadrovať a sám nemal s Kremľom nepriaznivé vzťahy, prvýkrát pripomenul ruskej vláde, že zasahovanie do súkromného sektora ohrozuje hospodársky rast krajiny. Prezident priemyselného holdingu Interros, ktorý kontroluje metalurgický kolos Norilsk Nickel, na konferencii ruských manažérov uviedol, že súčasné bariéry kladené pred zahraničných investorov a začínajúcich podnikateľov blokujú rast ekonomiky.
Ako uviedla agentúra Reuters, Potanin patriaci medzi najbohatších Rusov (podľa časopisu Forbes jeho majetok dosahuje 4,4 miliardy dolárov) sa prakticky celý rok 2004 držal mimo pozornosti verejnosti aj Kremľa, nepredpokladá však, že by jeho prejav mohol vyvolať nejakú odvetu. Nakoniec, samotný prezident Putin pred pár týždňami prisľúbil, že štát nebude pokračovať v prehodnocovaní privatizačných krokov starších ako tri roky. Čiastočne tak upokojil vplyvných priemyselníkov, medzi nimi aj Potanina, ktorý tiež prišiel k obrovskému majetku podobným pochybným spôsobom ako stíhaný bývalý šéf Jukosu Michail Chodorkovskij, hlavný akcionár Sibnefti Roman Abramovič či mediálny magnát Boris Berezovskij žijúci v exile v Británii.
Odlev kapitálu pokračuje
Rusko na tento vývoj doplatilo zvýšeným odlevom súkromného kapitálu. Ten sa v minulom roku zvýšil podľa Reuters až štvornásobne oproti roku 2003, keď dosiahol 9,4 miliardy dolárov. Odlev pokračuje ďalej, aj keď predsa len miernejšie. Za prvý štvrťrok tohto roka dosiahol 900 mil. dolárov v porovnaní s hodnotou 4,2 miliardy za 1. štvrťrok 2004. Okrem znepokojenia domácich aj zahraničných investorov po útoku na Jukos je podľa Potanina dôvodom aj nezmierňujúca sa byrokracia, korupcia úradníkov, ako aj úsilie ruskej vlády obmedziť vlastníctvo zahraničných investorov v ruských podnikoch v energetike a metalurgii na 50 percent. Napriek tomu niektoré firmy, tak energetické, ako aj z iných oblastí, pokračujú v podnikaní v Rusku či dokonca expandujú, ako napríklad americký potravinársky gigant Coca-Cola. Podľa denníka The Wall Street Journal Europe firma v týchto dňoch uzatvorila dohodu o kúpe firmy Multon, druhého najväčšieho výrobcu ovocných štiav v Rusku. Je to jedna z najväčších investícií v Rusku mimo energetického sektora.
Cudzinci bez obmedzení
Zvýšený odlev kapitálu a spomaľovanie ekonomiky štátu oproti predchádzajúcim mimoriadnym rokom však pravdepodobne presvedčilo aj ruskú vládu, aby sa rozhodla na opatrnú zmenu kurzu. Ekonomickí ministri German Gref (hospodárstvo) a Alexej Kudrin (financie) začali viac tlačiť na uskutočňovanie reforiem a do veľkej miery ustúpil aj minister prírodných zdrojov Jurij Trutnev. Ten ešte začiatkom roka zaskočil zahraničných investorov tým, že nebudú mať právo uchádzať sa o kontrakty v kľúčových ťažobných projektoch na východnej Sibíri. Ako však v utorok uviedol pre ruský denník Vedomosti, žiadne obmedzenia pre zahraničných investorov na východnej Sibíri nebudú. Podľa ruskej internetovej stránky MosNews je momentálne najlukratívnejším ložiskom, na ktoré plánuje Moskva vyhlásiť aukciu koncom roka, ropno-plynárenské ložisko Čajandijskoje. Východná Sibír by podľa analytikov mohla obsahovať práve toľko ropy a plynu koľko západná časť tejto energeticky významnej ruskej oblasti.