Rakva prišla zásielkovou službou. To bude nejaká zámena alebo nechutný žart, pomyslel si Valerij Konovalov (meno je zmenené). No potom prišiel jeho úmrtný list, pripojený k protokolu zo zasadnutia dozornej rady, na ktorom bol do funkcie generálneho riaditeľa namiesto neho zvolený nový človek.
Podľa denníka Die Presse o svojom úmrtí sa Konovalov dozvedel od vyšetrovateľov moskovskej polície z odboru hospodárskej kriminality. Vysvetlili mu, že v právnom zmysle je mŕtvy, a teda už nemôže byť majiteľom fabriky v hodnote 40 miliónov dolárov.
Investičnému fondu so sídlom na Panenských ostrovoch pomohla aj ruská sudkyňa, ktorá falošné výpisy z registra akcií, dokazujúce zmenu vlastníctva, vyhlásila za pravé. Konovalov sa stal obeťou nepriateľskej akvizície v ruskom štýle.
Akvizície a nájazdníci
Ruské hospodárstvo vďaka petrodolárom zachvátila akvizičná horúčka. Podľa konzultačno-audítorskej spoločnosti KPMG trh fúzií a akvizícií vlani medziročne vzrástol o 64 percent na 40,5 miliardy dolárov, čo zodpovedá zhruba 2,45 percenta svetového trhu. Počet fúzií a akvizícií stúpol zo 456 na 505.
Po divokých 90. rokoch, keď sa privatizovalo vo veľkom, nastúpili nové "putinovské" časy. Tie sa nesú v znamení prerozdeľovania bohatstva, v ktorom veľkú úlohu zohráva organizovaný zločin. Podľa údajov ministerstva vnútra hodnota pochybných akvizícií v minulom roku dosiahla štyri až sedem miliárd dolárov, čiže desať až sedemnásť percent z celkovej hodnoty.
No v súvislosti s akvizíciami sa do ruského firemného slovníka dostáva slovo "nájazdník". Vyšetrovatelia rozlišujú bielych, sivých a čiernych. Bieli sú síce nemilosrdní, no pohybujú sa v medziach zákona, siví sfalšujú ten či onen dokument, no čierni falšujú, kupujú sudcov a posielajú bitkárov.
Ekonóm Michail Deljagin ich považuje za deti politického systému. "Nájazdníci sú úspešní len vtedy, keď môžu pracovať v prostredí korupcie." Štát pritom zohral nemalú úlohu. V prípade Jukosu štát vytiahol všetky karty profesionálneho nájazdníka: prokuratúra a súdni úradníci prehľadávali kancelárie, súdy takmer bez výnimky rozhodli proti firme, neustále sa zvyšovala výška daňových nedoplatkov a majiteľ koncernu Michail Chodorkovskij skončil za mrežami.
Metódy ako z filmu
Podľa vyšetrovateľov Moskva každý deň zažíva pokusy o získanie firmy. No postupy ruských akvizitérov nemajú nič spoločné s klasickou nepriateľskou akvizíciou, pri ktorej vedenie spoločnosti odmietne ponuku. V Rusku sa to skôr podobá mafiánskemu filmu: záujemca predloží ponuku, ktorú podnikateľ jednoducho nemôže odmietnuť.
Kedysi bol obľúbený skutočný alebo falošný dlžobný úpis, na základe ktorého si záujemca vynútil konkurz kupovanej firmy. Po zmene konkurzného zákona museli podvodníci prejsť na alternatívne metódy. Kupujú si rozhodnutia arbitrážnych súdov, falšujú výpisy z registra akcií, ohrozujú alebo vydierajú majiteľov. V núdzovom prípade nastúpi úderná jednotka, ktorá vytúžený objekt dobyje ako hrad.
Ruská polícia vlani oficiálne prešetrila 346 prípadov pochybných akvizícií, v roku 2004 ich bolo len 171. Pred súdom sa prejednáva 51 procesov so 77 obvinenými, padlo jedenásť rozsudkov. No skutočný rozsah aktivít nájazdníkov je pravdepodobne oveľa vyšší. Predseda výboru vlastníckych práv Štátnej dumy Viktor Pleskačevskij odhaduje, že v rokoch 2002 až 2005 zmenilo majiteľa päťtisíc ruských spoločností.
Štátne výpalníctvo
Za všetkým stojí korupcia. Ak sa nádejnému kapitalistovi podarí vystáť dlhé rady na registráciu svojej novej firmy a zaplatiť požadované úplatky, na druhý deň sa mu pred dverami objavia požiarnici, hygienici a policajti. A keď sa podnikanie rozbehne, ich návštevy sú pravidelné: je potrebné predsa skontrolovať, či je všetko v poriadku. "Štátne výpalníctvo", tak znie odborný výraz pre túto formu neustálej starostlivosti.
Podľa moskovského inštitútu Indem sa priemerný úplatok od spoločností od roku 2001 zvýšil 13-násobne z 10- na 135-tisíc dolárov. Podnikateľ -- či sa mu to páči alebo nie -- musí zaplatiť, ak chce zabrániť tomu, že daňový úrad mu na niekoľko mesiacov zablokuje továreň pre kontrolu účtovníctva. Presne to je totiž najobľúbenejší nástroj ruských daňových inšpektorov.
Podľa denníka Die Welt podnikateľ v priemere zaplatí ročne 224-tisíc dolárov na úplatky pre štátnych úradníkov. Experti odhadujú, že celková suma úplatkov za posledné štyri roky stúpla z 33 na 316 miliárd dolárov.
Nečudo, že útočníkom sa ich činnosť vypláca. Firma Ruskij projekt, ktorú vlastní biely nájazdník Andrej Ťukalov, uvádza, že v brandži sú 500-percentné zisky úplne normálne. A riziko, že hráči skončia za mrežami, je nízke. Pripravuje sa síce novela zákona, ktorá má lepšie chrániť akcionárov a vlastníkov firiem, no koncept boja proti korupcii chýba.
Kým nastanú lepšie časy, podnikatelia sa chránia, ako vedia. Napríklad, Konovalov najal antinájazdníka, ktorý mu vybojoval späť jeho akcie. A od jeho zmŕtvychvstania firmu obkolesuje plot z ostnatého drôtu.