Hendikepovaní stoja bokom

Podmienky na zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím sú stále nedostatočné. Väčšina zamestnávateľov nie je schopná dosiahnuť zákonom stanovený 3,2-percentný podiel osôb so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov. "V roku 2005 si túto povinnosť splnilo 5 683 zamestnávateľov oproti 7 647 zamestnávateľom, ktorí splnili povinný podiel uhradením odvodu či zadaním zákazky," potvrdzuje hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica Lehocká.
Tento stav jednoznačne hovorí o tom, že firmy zatiaľ dostatok pracovných miest pre zdravotne postihnutých vytvoriť nevedia. Štát ich však v snahe zamestnávať adekvátny počet osôb so zdravotným postihnutím motivuje tým, že nezamestnanie zdravotne postihnutých nenecháva bez "pokuty".
Výber z dvoch alternatív
Zákon o službách zamestnanosti umožňuje spoločnostiam, ktoré nevedia vytvoriť dostatočný počet miest pre zdravotne postihnutých priamo, aby tak urobili prostredníctvom objednávky tovaru či služby u zdravotne postihnutých zamestnancov iného zamestnávateľa. Ak ani túto možnosť podpory zamestnávania zdravotne postihnutých firma nevyužije, musí zaplatiť "pokutu".
Za každého chýbajúceho zdravotne postihnutého zamestnanca musí firma ročne odviesť príslušnému úradu práce trojnásobok minimálnej mesačnej mzdy, čo je v súčasnosti 22 800 korún. "Celková suma odvodov vyplatená zamestnávateľmi v roku 2006 dosiahla vyše 310 miliónov korún," hovorí Lehocká. Potešujúce však je, že oproti roku 2005 suma odvodov klesla zhruba o 54,5 milióna.
Automobilka Volkswagen zamestnáva 75 osôb so zdravotným postihnutím a jednu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa zákona by mala síce zamestnávať viac zdravotne postihnutých, povaha a náročnosť práce to však neumožňuje. "Situáciu riešime zadávaním zákaziek firmám, ktoré zdravotne postihnutých zamestnávajú, avšak nevyhneme sa ani odvodom. Za rok 2006 budeme platiť za neplnenie povinného podielu približne 4 milióny korún," priznáva šéf personálneho servisu spoločnosti Volkswagen Juraj Kiripolský.
Chránené dielne
V čoraz väčšom prípade firiem platí, že pokiaľ dostatočný počet miest pre zdravotne postihnutých vytvoriť nevedia, podporujú v čo najväčšej miere tie organizácie, kde zdravotne postihnutí nachádzajú uplatnenie. Ide najmä o chránené dielne a chránené pracoviská, v ktorých pracuje minimálne polovica zdravotne postihnutých občanov.
"Zamestnávame 16 osôb so zdravotným postihnutím, čo je približne jedna tretina z počtu, ktorý by sme mali dosiahnuť. Snažíme sa však v maximálnom rozsahu zadávať zákazky chráneným dielňam a podporovať ich," potvrdzuje Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky. "Napríklad náš interný časopis a novoročné pozdravy tlačíme v chránenej dielni v Prievidzi. Darčekové predmety či medaily na zamestnanecké športové hry zase vyrábajú zdravotne postihnutí v chránenej dielni vo Vranove nad Topľou," spresňuje Walterová. Vlani tak VÚB banka zadala zákazky chráneným dielňam v objeme 3 milióny korún, uzatvára.