Začiatok tohtoročnej žatvy hustosiatych obilnín posunuli pestovatelia z Komárňanského okresu pre nadmerné zrážky z plánovaného začiatku júla o niekoľko dní. Pripravujú sa zožať základné obilniny z celkovej výmery 35 616 hektárov, z toho pšenicu z 22 700, jačmeň z 10 980, raž z 1 085 a repku z 2 100 hektárov.
"Poľnohospodári v okrese Komárno sú vo finále s prípravami na žatevné práce, pretože za normálnych podmienok sa žatva začína okolo 7. až 8. júla. Tento rok sa zrejme tento termín posunie. Predpokladáme, že to môže byť o 5 až 7 dní, čo sa môže negatívne prejaviť na kvalite obilnín," povedal predseda komárňanskej Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Alexander Pastorek.
Podľa neho v uplynulom roku nedošlo k zásadným zmenám v rozhodovaní farmárov, aké plodiny budú pestovať. Zmeny sa pohybujú v rozmedzí piatich percent. K najväčšiemu posunu došlo vo výmere repky, ktorá sa zvýšila o 400 hektárov. Pôdohospodári očakávajú aj v tomto roku dobrú úrodu, za vlaňajšími rekordnými priemernými výnosmi obilnín 5,25 tony z hektára by mali zaostať nanajvýš o 10 percent. Zrno je momentálne kvalitné, obsah lepku je dobrý.
"Menej priaznivé sú už vyhliadky na speňažovanie tejto produkcie, preto veríme, že ministerstvo pôdohospodárstva bude riešiť prebytok obilnín z vlaňajšieho hospodárskeho roka, aby poľnohospodári mohli do vyprázdnených skladovacích priestorov uskladniť tohoročnú žatvu," dodal Pastorek. Problémy majú najmä malí pestovatelia, ktorí si v uplynulých rokoch nevybudovali skladové kapacity a nepoistili sa zmluvami s veľkoskladmi.
V Komárňanskom okrese je ešte zhruba 5 600 ton zrna z vlaňajšej produkcie, keď sa urodilo v regióne celkovo 130-tisíc ton obilia. Svoj podiel na tomto vývoji má podľa predsedu regionálnej komory najmä dlhodobo nízka výkupná cena bravčového mäsa, ktorá spôsobila približne 30-percentný medziročný pokles stavov ošípaných a následné zníženie spotreby obilia vo forme jadrového krmiva. Iba v Komárňanskom okrese sa vlani znížil počet prasníc z 8 000 na 7 000 kusov.
StoryEditor