Americkí vojenskí experti odhadujú, že z irackých ropných polí, ktoré sa dostali pod kontrolu americkej armády, bude možné v priebehu nasledujúcich troch mesiacov vyťažiť asi 200- až 800-tisíc barelov ropy denne, jej export však závisí od politického rozhodnutia. Technickí experti americkej armády sa budú spolupodieľať pri rekonštrukcii ropných vrtov poškodených vo vojenskom konflikte. Pri obnove ťažby ropy budú americkí odborníci spolupracovať aj so zamestnancami irackého ropného priemyslu, uviedla agentúra CNN.
"Iračania pracujúci v ropnom sektore sa postupne vracajú do práce, zatiaľ však nedokážeme odhadnúť, koľkí z nich sa opäť zapoja do pracovného procesu. Viaceré ropné polia, kde sa pred vojnou ťažilo v priemere 2,1 milióna barelov ropy denne, boli vážne poškodené. Export ropy by mohol Iraku pomôcť pri získavaní financií potrebných na jeho rekonštrukciu. Podľa mnohých odborníkov však ani zvýšenie exportu nepostačí na pokrytie všetkých nákladov spojených s povojnovou obnovou Iraku.
Experti totiž poukazujú na to, že potrvá minimálne tri mesiace, pokiaľ sa zničené ropné polia obnovia natoľko, aby bolo možné na nich vyťažiť aspoň jednu miliardu ropy denne, ktorej exportom by mohla krajina získať aspoň časť financií na obnovu.
Na ropnom poli Rumaila, najväčšom v krajine, bol Irak schopný vyťažiť asi 1,8 milióna barelov ropy denne, čo z hľadiska ťažby predstavuje asi dve tretiny celkovej dennej produkcie ropy v Iraku, uviedol pre agentúru Reuters maršal britského námorníctva Brian Burridge, veliteľ britských ozbrojených síl v Iraku.
Uviesť do prevádzky všetky ropné polia v Iraku, a to do stavu, v akom sa nachádzali pred rokom 1991, keď vyprodukovali asi 3,5 milióna barelov ropy denne, potrvá minimálne 18 mesiacov a v začiatočnej fáze si tento proces bude vyžadovať investície vo výške asi 5 miliárd dolárov. Ďalšie tri miliardy dolárov budú potrebné na ich prevádzku, uviedol vo svojej odbornej štúdii James A. Baker III. z Rice University. Všetkých 1 000 irackých ropných vrtov na juhu krajiny je dnes pod kontrolou americkej armády. Ostatné vrty sú však ešte stále v plameňoch.
Príjem z predaja ropy, ktorú sa podarí v rámci povojnovej obnovy Iraku vyťažiť a vyexportovať, sa však v prvej fáze investuje do potravinovej pomoci pre irackí ľud. Krajina totiž v súčasnosti nedokáže získavať príjmy z iných odvetví priemyslu. Celkové dokázané ropné rezervy Iraku sa pohybujú na úrovni 112 miliárd barelov, čo stavia krajinu na druhé miesto vo vývoze ropy na svete. V minulom roku získal Irak z exportu ropy príjem vo výške 12,3 miliardy dolárov, pričom až 95 percent jeho produkcie smerovalo na vývoz. Celkový príjem z vývozu ropy zahŕňa aj dve miliardy dolárov, ktoré Irak získal vďaka jej pašovaniu, uviedla agentúra CNN.
Z oficiálnych príjmov z predaja ropy, ktoré Irak získaval v súlade s programom Organizácie Spojených národov ropa za potraviny, krajina financovala nákup liekov, potravín a iných nevyhnutných vecí pre domáce obyvateľstvo.
"Predajom dvoch miliónov barelov ropy denne za cenu 25 USD za barel pripadá na jedného obyvateľa Iraku denne suma vo výške asi dvoch dolárov, čo je skutočne málo," upozornil William Orne, šéf mediálnej sekcie Rozvojového programu OSN. "Ak nezapočítame výdavky na obnovu krajiny, peniaze z ropy nestačia ani na nákup základných potravín, ošatenia a zabezpečenia bývania," dodal W. Orne.