20.06.2005, 00:00

Spory vo vláde ochromujú ekonomiku Ukrajiny

Keď sa ukrajinský prezident Viktor Juščenko koncom januára zúčastnil na Svetovom ekonomickom fóre v Davose a propagoval členstvo svojej krajiny so 48 miliónmi obyvateľov v Európskej únii, zožínal potlesk. Na stretnutí 150 ekonomických predstaviteľov 32 krajín pod názvom Okrúhly stôl Ukrajina 2005, ktoré sa konalo vo štvrtok a v piatok minulý týždeň v Kyjeve, už nadšenie podstatne ochladlo.
Podľa denníka Die Welt kým vlani ešte ukrajinské hospodárstvo vzrástlo o 12,1 percenta a stalo sa európskym rekordérom, v tomto roku už tempo výrazne kleslo. V prvom štvrťroku dosiahol rast 5,2 percenta a vláda za celý rok očakáva 8,2 percenta. V superlatívoch, ktoré sa ešte donedávna vyskytovali v zahraničnej tlači, už nikto nehovoril.

Prezident verzus premiérka
Príčinou tohto vývoja sú trvalé spory medzi Juščenkom a premiérkou Juliou Tymošenkovou. Chaos vzniká vtedy, keď impulzívna Timošenková niečo ohlási a krátko nato ju Juščenko prehlasuje. Iba s tým rozdielom, že táto ukrajinská Jana z Arcu sa nevzdáva a často jej chýba prezieravosť. Napríklad, prostredníctvom nariadenia chcela ruské ropné spoločnosti prinútiť znížiť ceny benzínu. No firmy radšej úplne zastavili dodávky a motoristi niekoľko mesiacov dostávali na čerpacích staniciach maximálne desať litrov. Situácia sa znormalizovala až minulý týždeň pred "mini-Davosom", ako stretnutie nazvali niektorí jeho účastníci.
Najostrejšie potýčky sa rozpútali okolo privatizácie bývalého režimu. Juščenko chce totiž zoštátniť a opäť predať 30 podnikov, Tymošenková tritisíc. Na predbežnom zozname sa zatiaľ nachádza 29 prípadov. Podpredseda vlády Oleg Rybatšuk však vo štvrtok oznámil, že vláda tento zoznam nezverejní až do rozhodnutia súdov. Toto vyjadrenie sklamalo všetkých, čo čakali rýchle vyjasnenie situácie. Podľa mnohých odborníkov však vláda bude postupovať rozumne, ak požiada súdy, aby rozhodli, ktoré privatizačné transakcie je možné odvolať a ako odškodniť doterajších vlastníkov.
Znárodňovanie na Ukrajine na Západe nevzbudzuje také zdesenie ako v Rusku prípad koncernu Jukos. Investiční bankári označujú postup ukrajinskej vlády za "prijateľný", avšak predstavitelia krajiny musia stanoviť jasnú hranicu. "Tá však nesmie dosiahnuť tritisíc podnikov," povedal pre Die Welt nemenovaný analytik.

Neistota investorov
Prechod od "klanového" na trhové hospodárstvo je aj bez týchto sporov ťažký. Prispieva k nemu neschopnosť štátneho aparátu, pretože nová vláda po oranžovej revolúcii vymenila 16-tisíc úradníkov starého režimu.
Ďalšou zápornou stránkou je nová 20-percentná daň na kapitál zahraničných investorov. Jeden zo západných diplomatov potvrdil, že mnohé spoločnosti z tohto dôvodu zmrazili svoje expanzné plány. Príkladom je rakúska banková skupina Raiffeisen, ktorá stiahla ponuku na akvizíciu druhej najväčšej ukrajinskej banky za 600 miliónov eur.
Oveľa lepšie sa cítia podniky, ktoré žijú z vnútorného dopytu. Napríklad obchodný reťazec Metro je na Ukrajine aktívny, švédska IKEA tu chce investovať 300 miliónov dolárov a výrobca stavebných materiálov Henkel Bautechnik plánuje tretiu továreň.
Právna neistota priniesla aj vytriezvenie, hoci krátko po oranžovej revolúcii ešte investori zotrvávali v stave eufórie. Generálny riaditeľ Coca-Cola Ukraine Silviu Popovici považuje krajinu za veľký trh v Európe, sťažuje sa však na neustále zmeny pravidiel hry zo strany vlády. Podľa denníka Neue Zürcher Zeitung sa to prejavuje na príleve zahraničných investícií, ktoré koncom marca dosiahli iba 7,5 miliardy eur a Ukrajina tak stále zostáva na poslednom mieste v Európe.

Investičné možnosti
Pritom investičné predpoklady Ukrajiny sú veľmi dobré, k čomu prispieva jej poloha na hranici EÚ, nízke mzdy a vzdelaná pracovná sila.
Ukrajina je príťažlivá najmä pre náročnú výrobu, pretože hrubá mesačná mzda tu dosahuje zhruba 105 eur. Napríklad nemecký automobilový dodávateľ Kromberg & Schubert chce postaviť novú továreň za 18 miliónov eur, už v tomto roku tu má vyrábať súpravy káblov a do roku 2007 vytvoriť tritisíc pracovných miest. Po japonskom Yazaki a nemeckom Leoni tak ide o tretieho veľkého autododávateľa na západnej Ukrajine.
O krajinu sa začínajú zaujímať aj ďalšie odvetvia. Napríklad šéf Commerzbanky Klaus-Peter Müller na májovom stretnutí s Juščenkom uviedol, že banka tu chce posilniť svoju pozíciu a výrobca zeleninových konzerv Bonduelle mieni využiť poľnohospodársku tradíciu Ukrajiny.
Východný sused Slovenska môže získať veľký význam aj ako tranzitná krajina. Nový ropovod Odesa -- Brody by sa podľa plánov Varšavy a Kyjeva mal predĺžiť až do Poľska a prepravovať kaspickú ropu do strednej Európy. Brusel tento projekt podporuje a Európska banka pre obnovu a rozvoj je ochotná uvoľniť úvery.
Hoci noví vládcovia Ukrajiny ešte nenašli správny rytmus vládnutia, zatiaľ majú podporu obyvateľstva. Ľudia sú im vďační za to, že odstránili zaťažujúce dedičstvo bývalého režimu, potláčajú korupciu a svojvôľu úradníkov a krajinu otvárajú Európe.