11.07.2005, 00:00

Na Slovensku sú len tri veterné elektrárne

Na Slovensku máme tri veterné elektrárne. Jedna je na Záhorí, druhá na Myjave a tretia, ktorá zatiaľ nefunguje, je na Kysuciach. Tieto tri elektrárne majú dokopy inštalovaný výkon 5,1 megawattu a ročne sú schopné vyrobiť elektrinu zhruba pre 3-tisíc domácností. Je to žalostne málo, najmä v porovnaní s inými krajinami.

Na Slovensku máme tri veterné elektrárne. Jedna je na Záhorí, druhá na Myjave a tretia, ktorá zatiaľ nefunguje, je na Kysuciach. Tieto tri elektrárne majú dokopy inštalovaný výkon 5,1 megawattu a ročne sú schopné vyrobiť elektrinu zhruba pre 3-tisíc domácností. Je to žalostne málo, najmä v porovnaní s inými krajinami. Slovensko je vo využívaní veternej energie v Európe dlhodobo na posledných priečkach.
Na druhej strane veterná energia sa u nás nevyužíva dlho. Ako prvú v roku 2003 dali do prevádzky elektráreň s výkonom 2,6 megawattu v Cerovej na Záhorí. Jej výstavba si vyžiadala 125 miliónov korún. Vlani v júli spustili vo Vrbovciach na Myjave druhú veternú elektráreň s inštalovaným výkonom 0,5 megawattu. Zatiaľ posledná je v Skalitom, má inštalovaný výkon dva megawatty a hoci bola postavená už vlani v lete, doteraz nie je v prevádzke.
Spustenie veterných mlynov na Kysuciach najprv uviazlo na tom, že sa čakalo na vyjadrenia ochrancov prírody. Teraz už pripojenie elektrárne na rozvodnú sieť závisí iba od Stredoslovenskej energetiky. Hovorca energetikov Pavel Müller vysvetlil, že museli vyriešiť technické podmienky pripojenia elektrárne do rozvodnej siete. To sa už podarilo, takže spusteniu elektrárne nič nestojí v ceste. Oceňuje to aj starosta Skalitého Jozef Potočár, pretože elektráreň pomôže pokryť spotrebu elektriny pre 1 200 domácností.
Za ostatné dva roky sa inštalovaný výkon veterných elektrární na Slovensku zvýšil z 3 na 5,1 megawattu, ale ich prevádzka je málo rentabilná. Podľa predsedu Slovenskej asociácie pre veternú energiu Petra Štibraného hlavnou príčinou sú nízke výkupné ceny elektriny. Chýba štátna dotácia, takže investícia do veterných mlynov sa vracia až za niekoľko rokov. To bráni ich rýchlejšiemu rozširovaniu. Východiskom by mohli byť pevné výkupné ceny elektriny, čo má riešiť nový energetický zákon. Ladislav Jediný z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví spresnil, že od 1. júla už platí výnos o cenách za elektrickú energiu, zatiaľ sú však v platnosti doterajšie ceny, keďže parlament neskoro prijal energetický zákon.
Veternú elektráreň na Záhorí zmontovala dánska spoločnosť Vestas, ktorá do nej dodala aj technológiu, pričom stavebné práce zabezpečovala obec. Ďalšie dve elektrárne vybudovala bratislavská firma Green Energy Slovakia. Za štyri roky vynaložila na tento alternatívny zdroj energie okolo sedem miliónov eur. "Robíme to z vlastných peňazí," podotkol Tomáš Lacko z Green Energy Slovakia. Pri súčasnej cene 1,60 koruny za kilowatthodinu by sa im vrátili vynaložené investície za vyše dvadsať rokov. Od januára 2006 už budú energetici platiť za kilowatthodinu 2,80 koruny. Pri tejto cene Lacko odhaduje návratnosť investície na pätnásť rokov.
Druhou prekážkou sú ochrancovia prírody. Prekáža im, že veterné mlyny narúšajú ráz krajiny a ohrozujú vtáctvo. "Veterné elektrárne sa stavajú na miestach, kde nenarúšajú prírodu. Preto sa každý projekt posudzuje i z tohto hľadiska. Veterné elektrárne však treba monitorovať aj po ich spustení, aby negatívne neovplyvňovali prelety vtáctva," poznamenal výkonný riaditeľ Spoločenstva pre ochranu vtáctva na Slovensku Rastislav Rybanič.

Na Slovensko sa tlačia zahraničné firmy
Podľa energetikov v rokoch 2007 až 2010 čaká Slovensko veľký investičný rozmach pri budovaní veterných parkov. "Na Slovensku možno postaviť 200 až 300 veľkých turbín. Keďže na to však domáce podniky nemajú peniaze, tlačia sa k nám západoeurópske firmy, predovšetkým Rakúšania a Taliani. Doma už nemajú kde stavať veterné parky, preto prichádzajú k nám. Obávam sa, že na Slovensku budú lacno vyrábať elektrinu a draho ju budú predávať v západoeurópskych krajinách, kde je veľký dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov," zdôraznil šéf trnavskej konzultačnej firmy Renen Consulting Ernest Ježík.

Využívanie veternej energie vo vybraných európskych krajinách (údaje sú za rok 2004)
Krajina

Inštalovaný výkon (MW)

Nemecko

16 629

Španielsko

8 263

Taliansko

1 125

Holandasko

1 087

Anglicklo

888

Rakúsko

606

Poľsko

63

Česko

17

Maďarsko

6

Slovensko

5

Rumunsko

1

Zdoj: Európska asociácia pre veternú energiu