16.02.2007, 00:00

Hľadá sa riešenie pre skládky

Ani po sedemnástich rokoch od zmeny režimu nie je jasné, ako, kedy a z koho peňazí sa zlikvidujú staré ekologické záťaže. Ide najmä o skládky nepoužitých agrochemikálií, rôzne kalové polia a haldy po spracovaných surovinách, kontaminovanú pôdu a vodu, ktoré devastujú životné prostredie. Je ich okolo deväťtisíc a na likvidáciu by bolo treba asi desať miliárd korún.

Ani po sedemnástich rokoch od zmeny režimu nie je jasné, ako, kedy a z koho peňazí sa zlikvidujú staré ekologické záťaže. Ide najmä o skládky nepoužitých agrochemikálií, rôzne kalové polia a haldy po spracovaných surovinách, kontaminovanú pôdu a vodu, ktoré devastujú životné prostredie. Je ich okolo deväťtisíc a na likvidáciu by bolo treba asi desať miliárd korún.
Mnohé skládky sú v areáloch priemyselných podnikov a často z nich nekontrolovane unikajú nebezpečné látky. "Pri transformácii ekonomiky brali privatizéri len ,čisté' podniky, bez ekologických záťaží. Preto mnohé z nich nemajú pána," vysvetľuje exminister životného prostredia Lászlo Miklós.
"Pri privatizácii to nebolo systémovo riešené," dodáva prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Roman Karlubík. Napríklad v Českej republike túto problematiku zverili Fondu národného majetku.

Treba zákon
Do roku 2009 sa má urobiť zoznam ekologických záťaží podľa stupňa rizika, ktoré predstavujú pre svoje okolie, informuje hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder. Zároveň sa bude pracovať na zákone o environmentálnych záťažiach. Ten by mal stanoviť spôsob vyrovnania sa s týmto dedičstvom.
Zákon pripravilo ministerstvo ešte pod vedením Miklósa. "Nebol však nepriechodný. Priemyselná sféra s ním nesúhlasila," tvrdí teraz exminister. V máji 2006 sa podľa neho tieto práce "zasekli".

Ochranári verzus priemysel
Hnutie Greenpeace tvrdí, že sa tak stalo kvôli zástupcom priemyslu, ktorí neustále predkladajú ministerstvu neprijateľné pripomienky. "Zohľadňujú len úzke záujmy firiem a zabúdajú na skutočný význam zákona, ktorým je riešenie ekologickej problematiky," upozorňuje Kateřina Věntusová z Greenpeace.
Štát by si mal podľa nej uvedomiť, že takáto zdržiavacia taktika je nevýhodná, lebo odďaľovanie likvidovania skládok ich odstraňovanie predraží. V súčasnosti sa podľa Višvádera na zákone opäť pracuje. Spolu s predstaviteľmi priemyslu. V tomto roku však ešte nebude prijatý.

Kto má platiť?
"K pôvodnému návrhu zákona sme mali dve podstatné výhrady," vysvetľuje Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Podľa neho bol retroaktívny. Skládky, ktorých väčšina vznikla za bývalého režimu, by negatívne ovplyvnili záujem zahraničných investorov, lebo by ich museli odstrániť.
Na Slovensku však existujú pozitívne príklady, ako podniky likvidujú ekologické záťaže. Jedným z nich je aj hlinikáreň v Žiari nad Hronom. Rekultivuje kalové polia po spracovaní rudy, ktoré vznikli ešte za socializmu.
Kto by teda mal financovať likvidáciu starých skládok, štát alebo firmy? Ak vznikli pred rokom 1989, keď boli podniky štátne, tak by to podľa Hoštáka mal zaplatiť štát. V prípade, že podnik už mal konkrétneho majiteľa, tak ten zodpovedá aj za odstránenie skládok. Podľa Karlubíka pri financovaní likvidácie odpadov by sa mali vytvoriť možnosti na použitie eurofondov.

Priemyselníci chcú spolupracovať
Podniky Zväzu priemyslu SR riešia problematiku starých ekologických záťaží už dávno, informuje predseda jeho výboru pre environmentálnu politiku a legislatívu Jozef Mikulec. Pripomína však, že so zákonom o starých ekologických záťažiach musia byť pripravené aj vykonávacie vyhlášky a hodnotenie jeho vplyvu na podnikateľské prostredie. "Takéto znenie zákona doteraz predložené nebolo." Výbor pre environmentálnu politiku a legislatívu pracuje pri zväze priemyslu od septembra 2006.