V roku 1969 emigroval z Československa do Veľkej Británie. Začínal v obchode s lahôdkami, ktorý získal a predal s veľkým ziskom. Kúpil "niekoľko domov" a zamestnal sa vo firme na čiastočný a neskôr na plný úväzok. Vypracoval sa na manažéra pre Anglicko, a potom založil konkurenčnú spoločnosť. Darilo sa jej, a tak pôvodného zamestnávateľa kúpil. Po čase vytvoril banku CDF, ktorá dnes pôsobí v Británii, Holandsku a Škandinávii, kde financuje štúdium mladým ľuďom. Ako ekologický aktivista prevádzkuje fabriku na recyklované výrobky či školu na počítačovú výučbu elektrikárov. "Asi šestnásť," odpovedá na otázku, koľko má firiem. Napríklad prostredníctvom Letheby&Sons vlastní väčšinu v AquaCity Poprad, kde doteraz preinvestoval v prepočte vyše dvoch miliárd korún a Jan Telenský míňa milióny aj na propagáciu samotného Slovenska.
Nízkonákladové aerolínie SkyEurope už lietajú do Londýna priamo z Popradu, dokonca nedávno pridali jedno lietadlo. To ste vybavili vy?
- Áno, začal som to ja. Bol som iniciátorom linky, keď boli všetci proti a predpovedali, že sa to nepodarí. Stal som sa jej hlavným sponzorom a musel som garantovať, že ak na nej nebude dostatočný počet pasažierov, tak to zaplatím. Mám zmluvu so SkyEurope a, samozrejme, nikdy som zatiaľ nemusel platiť nič, pretože linka je taká úspešná, že museli pridať ďalšie lietadlo. Keď som hovoril, že z Londýna do Popradu budú plné Boeingy, mysleli si, že som sa zbláznil, veď rok a pol predtým lietalo na trase Praha - Poprad len malé lietadielko, a to len dva mesiace. Potom ho zrušili, pretože vôbec neboli pasažieri.
Treba za úspechom linky hľadať propagáciu AquaCity Poprad v Anglicku?
- Turizmus v AquaCity s tým vlastne nemá nič. Robil som prieskum trhu a zistil som, že v Londýne a Anglicku žije 160-tisíc Slovákov a Čechov, z nich väčšina Slovákov. Sú zväčša z chudobných krajov, teda z východného a južného Slovenska. Hlavnými pasažiermi sú Slováci patrioti, ktorý sa teraz môžu ísť omnoho lacnejšie pozrieť domov. Doteraz síce mohli letieť cez Košice na linke ČSA Londýn - Praha a Praha - Košice, čo však stojí dvakrát toľko, ako Stansted - Poprad. Znamenalo to, že domov išli zriedkavejšie, čím vznikala izolácia.
Takže zahraniční Slováci už dokážu rozhýbať trh?
- Najväčší poklad Slovenska je v zahraničí, kde máte milión ľudí. Nikto sa o nich nestará, a to nie sú deti, to nie sú babičky. Sú to najvýkonnejší ľudia. Ak urobíte nepopulárne kroky, odídu vám aj ďalší. No a ak sa títo ľudia nikdy nevrátia domov, kto vám bude platiť dôchodky? Tragédia Slovenska je v tom, že nemyslíte na svojich ľudí. Ja na vašich ľudí myslím, pretože som mal 20 rokov zakázané isť domov, do Prahy. Preto viem, ako sa cíti človek, ktorý je mimo domova a ako rád by sa tam išiel pozrieť. Takže celá letecká linka je založená na Slovákoch, ktorí sa môžu často pozrieť domov, ale musí to byť za správnu cenu.
Spolu s Hron Airom (vlastnia ho Železiarne Podbrezová a mesto Banská Bystrica, pozn. red) ste rozbehli aj linku Praha - Poprad - Sliač. Prečo práve Sliač? Veď to letisko je skoro mŕtve...
- Na začiatku celej tejto myšlienky bola linka Praha - Sliač. Tá bola nevýkonná. A pretože Poprad je úspešný a Sliač nie, tak dávam dokopy neúspech s úspechom a výsledkom je - úspech. Pán Vladimír Soták (riaditeľ Železiarní Podbrezová) prišiel a povedal: Máme problém, spojme to s Popradom. A výsledkom je, že Sliač bude lietať, pretože Poprad bude plný. Keby sme vynechali Poprad, Sliač by bol stratový.
Nechcete vstúpiť do leteckého biznisu ešte hlbšie, napríklad založením vlastného prepravcu?
- Viete, aký je najlepší spôsob, ako zarobiť 500 miliónov libier? Nie? Richard Branson, ktorý vlastní Virgin Airlines, hovorí: Kúpte leteckú spoločnosť za miliardu a čakajte tri roky.
Ste známy aj tým, že v zahraničí propagujete Slovensko. Vytvorili ste napríklad štyri televízne programy...
- Včera som bol v jednom programe, kde sa hovorilo o kúpe kaštieľov na Slovensku. Sledovalo ho osem miliónov ľudí. Urobil som v AquaCity s Warner Bros videoklip s Arashom, ktorý videla miliarda ľudí a máme za sebou aj reality šou s názvom Place in the Sun a je celá o Slovensku. Len na propagáciu Slovenska som vlani utratil 100 miliónov korún.
Vyzerá to tak, že v tomto konkurujete samotnému štátu.
- Mám dojem, že som na propagáciu Slovenskej republiky utratil viac, než Slovenská republika.
Keď ste v Poprade začali stavať AquaCity, žiadali ste o štátnu podporu?
- Zatiaľ nie, ale teraz budeme žiadať napríklad o komunikácie. Nemal som čas, musel som vybudovať vlastnú štruktúru. Keby som žiadal o podporu, stratil by som tri roky.
Hovoriac o čase, v poslednom období sa výrazne posilňuje slovenská koruna, ako sa to odrazí na konečnej investícii v Poprade?
- Prvé libry som menil po 70 korún, dnes som rád, že ich za libru dostanem 47. Ak bola cieľová investícia v Poprade šesť miliárd, tak aktuálne to bude viac, pretože ja zarábam v librách. Ak by AquaCity začalo zarábať samo na seba v korunách, bolo by to, samozrejme, menej.
Ako ste kalkulovali s návratnosťou investície?
- S návratnosťou nekalkulujem. Keby som s ňou pracoval, tak by som tam tie peniaze nedával. Ak by som tie isté peniaze investoval pred tromi rokmi v Anglicku, mal by som dnes dvojnásobok. Pre mňa je to čisto osobná záležitosť, chcem dostať celý región späť na mapu a budem rád, keď sa investícia vráti o desať alebo dvanásť rokov.
A potom ju so ziskom predáte?
- Nikdy neuvažujem o predávaní, kým ešte staviam. Predávate až vtedy, keď niečo dokončíte.
Hovorí sa, že AquaCity má byť energeticky sebestačným miestom. Čo na to potrebujete?
- Budeme mať prvé solárne zariadenie na výrobu energie. Bazén, ktorý staviame, už bude takto vyhrievaný. Svetlom vyrobíme 40- až 50-tisíc kilowattov elektriny. Takže namiesto toho, ako sa kedysi spievalo "sadaj slnko sadaj, za vysokú horu," sa bude v Poprade spievať "nesadaj slnko, nesadaj".
V Poprade máte dosť úsporný systém na vyhrievanie priestorov, ako funguje?
- Vodu v AquaCity dnes používame dvakrát: Na jej získavanie zo zeme používame tepelné čerpadlá, z tejto vody potom vyberieme všetku tepelnú energiu na sprchovanie, bazény, podlahové kúrenie či radiátory. Potom ju schladíme na 22 stupňov, vrátime späť do tepelných čerpadiel, kde sa znovu ohreje na 50 stupňov, a tak s ňou znovu vyhrievame aquapark.
Je to veľmi úsporné, keďže nekúrime plynom. Len vlani sme takto ušetrili 1,8 milióna eur a na emisiách denne až 12,5 tony CO2.
Potrebujete však elektrinu na pohon tepelných čerpadiel...
- Preto chceme tri kilometre od AquaCity v Spišskej Teplici postaviť metánovú farmu. Zatiaľ sme začali pripravovať organickú zmes na kŕmenie zvierat, aby sme nemuseli používať granule. Takže začíname s poľnohospodárstvom. Ak bude mať družstvo ako prioritu číslo jeden výrobu energie a bude mať napríklad aj traktory poháňané metánom, vyrobí elektrinu, ktorou môže vyhriať celú dedinu a každý jej obyvateľ zaplatí polovicu toho, čo by platil za normálne energie. Odrazu sa dedina ocitne na vysokej úrovni, kde poľnohospodárstvo nebude už len o chove kráv a ošípaných, aj keď živočíšna výroba bude druhoradým zdrojom jej príjmu.
Je vidiek personálne schopný podnikať v energetike?
- V obci pribudnú ľudia s novou kvalifikáciou - keď máte metánovú farmu, potrebujete počítače, inžinierov, inštalatérov. Budú vyrábať elektrinu, ktorú môžu predať do rozvodnej siete, za čo musia podľa európskych smerníc dostať trojnásobok normálnej trhovej ceny. Tak sa začne prosperita.
Máte pocit, že Slovensko ako také má ešte k prosperite ďaleko?
- Problém Slovákov je, že už sa nemajú na čo sťažovať. Nemôžu sa sťažovať na Maďarov, nemôžu sa sťažovať na Rakúsko-Uhorsko, nemôžu sa sťažovať ani na Čechov. Dokonca ani na vládu nie, pretože ste si ju zvolili. Preto teraz musíte dokázať budúcim generáciám, že po tisíc rokoch to osamostatnenie stálo za to.
Váš názor na význam poľnohospodárstva je na slovenské pomery, keď sa do budúcnosti počíta de facto so znalostnou ekonomikou, dosť netradičný.
- Poľnohospodárstvo musí byť o energii, o biopalivách, na čo stavili USA aj Brazília. Musí byť o metáne, pretože keď sa k sektoru pridá artikel energie, má istý príjem z niečoho, čo má veľkú hodnotu. A najmä nemusí nič kupovať.
Vráťme sa k aquaparkom. Tie na Slovensku prežívajú boom, má ich napríklad Liptovský Mikuláš, Senec, Bešeňová a iné. Jeden obrovský má vzniknúť v Budapešti. Nepociťujete vo vývoji návštevnosti túto rastúcu konkurenciu?
- Nie, my máme úplne inú klientelu. Sme luxusnejší a hlavne máme v blízkosti Tatry a k dispozícii medzinárodné letisko. Ročne nás navštívi asi milión hostí.
Ako veľmi sú pre vás dôležití britskí turisti? Správajú sa vo svojich spotrebných návykoch inak ako napríklad Poliaci alebo Česi, ktorých je zasa viac?
- Britský trh potrebujem najmä na kongresy a konferencie.
Pätnásť percent AquaCity má mesto Poprad, zvyšok vy. Vychádzate dobre s primátorom Antonom Dankom?
- Veľmi dobre, pretože on je podobne ako ja tvrdý človek. Verím, že niekomu sa s ním nemusí pracovať dobre, lebo vyžaduje stopercentné výsledky.
Rád cestujete do exotických krajín. Kde ste boli naposledy?
- Na jachte v Thajsku, bolo to úžasné. Pochopil som tam úspech obrovských ekonomík, ako Čína, Japonsko a India. Sú totiž budhisti, a táto filozofia je o dávaní. Jedno budhistické príslovie hovorí: Yesterday is history, tomorrow is a mystery and today is a gift. And that is why it is called present. (Včerajšok je históriou, zajtrajšok tajomstvom a dnešok darom. A preto sa mu hovorí prezent. "Present" v angličtine znamená aj prítomnosť.).