Kremeľ chce novým zákonom o nerastnom bohatstve skomplikovať prístup zahraničných investorov k ruským zásobám ropy a zemného plynu. Zákon má mnohé polia označiť za strategické rezervy. Ťažba sa tu bude uskutočňovať pod taktovkou štátnych ruských koncernov, zahraniční investori sa v najlepšom prípade budú musieť uspokojiť s menšinovým podielom.
Pozorovatelia počítajú s tým, že Štátna duma schváli zákon ešte pred summitom skupiny G8, ktorý sa bude konať v polovici júla v Petrohrade. Podľa informácií ministerstva nerastného bohatstva sa tak predmetom diskusií stanú vlastnícke práva v miliardových projektoch, na ktorých sa zúčastňujú západné giganty, ako Royal Dutch/Shell či ExxonMobil.
Pečať dôležitosti
Podľa denníka Die Welt pečať "strategicky dôležité" dostanú všetky náleziská zemného plynu s overenými rezervami nad 75 miliárd kubických metrov. Doteraz sa hovorilo o hranici bilióna kubíkov. V prípade ropných polí sa hranica posúva z pôvodne navrhovaných 150 miliónov ton na 50 miliónov.
"Ťažba ropy a zemného plynu sa stane záležitosťou ruských spoločností," komentuje ruský ekonomický denník Vedomosti novú kremeľskú doktrínu. Na zozname strategicky dôležitých surovín sa okrem ropy a zemného plynu nachádza aj meď, zlato, nikel, kovy platinovej skupiny a bimetaly.
Z nového zákona budú profitovať predovšetkým štátne koncerny Gazprom a Rosnefť, ktoré pri aukciách ťažobných licencií už nebudú musieť súťažiť so zahraničnou konkurenciou.
Iniciatíva Kremľa pochopiteľne potešila Gazprom a aj jeho hovorcu Sergeja Kuprianova. Podľa neho zákon neokliešti práva zahraničných spoločností, iba ich to prinúti hľadať spoluprácu. V podstate sa tým veľa nemení, pretože už teraz sa ťažba zahraničnej firmy v Rusku nezaobíde bez Gazpromu. Príkladom je podľa denníka Die Presse projekt náleziska zemného plynu Jušno-Ruskoje, na ktorom sa zúčastňuje Wintershall, dcéra koncernu BASF. Hlavné slovo v projekte, ktorý má plynom zásobovať Nemecko, má práve Gazprom.
Odvrátená strana mince
No má to aj háčik. Je otázne, či sa Rusku podarí pritiahnuť potrebné investície, keď cudzinci sa na ťažbe budú môcť zúčastňovať len ako menšinoví partneri. Podľa analýzy nemeckého plynárenského koncernu E.ON Ruhrgas totiž Rusko v nasledujúcich 25 rokoch potrebuje investovať v energetickom sektore 330 miliárd eur, v prepočte 12,5 bilióna korún.
To môže byť nepríjemné pre ExxonMobile a Shell, ktorí ťažia ropu a zemný plyn na Sachaline. Ministerstvo nerastných zdrojov uvažuje zinkasovať peniaze za dohody o poliach Sachalin-1 a Sachalin-2, uzatvorené v 90. rokoch. Obidva projekty majú investičný objem 32 miliárd dolárov.
Imidžu Ruska neveľmi pomáhajú aj neustále verbálne hrozby. Nie je to tak dávno, čo Rusko varovalo svojich odberateľov pred hľadaním nových zdrojov. "Keď uvidíme, že odberateľské trhy sa snažia o diverzifikáciu energetických zdrojov, nevyhnutne to povedie k diverzifikácii na dodávateľskej strane," povedal minister energetiky Viktor Christenko.