Musím povedať, že sa mi čím ďalej, tým menej pozdáva terajší štýl demokratickej politiky založený na permanentnom vzájomnom osočovaní politikov a politických strán.
Už od deväťdesiatych rokov opozícia vždy presviedča verejnosť, že vládnuca strana či koalícia sú nebezpečnými škodcami, ktorých je potrebné sa čo najskôr zbaviť.
To isté však tvrdia tí, ktorí vládnu, o opozičníkoch a varujú voliča pred hrôzami, ktoré by nastali, ak by sa po budúcich voľbách dostali k moci.
Obzvlášť odpudivo sa táto prax prejavila v priebehu nedávno vrcholiacej koronavírusovej krízy, keď opozícia značne účinne spolupracovala s koronavírusmi proti vláde.
Toto neúnavné rozoštvávanie spoločnosti by, samozrejme, nebolo možné bez intenzívnej spoluúčasti médií. Nie div, že v spoločnosti veľmi silno rezonuje názor, že vlastne všetci politici sú lumpi.
Ísť si po krku
Takáto situácia je živnou pôdou pre vznik krátkodobých protestných strán a hnutí a vyvoláva až obavy z rozkladu nášho politického systému. Keby mi niekto začiatkom optimistický...
Zostáva vám 85% na dočítanie.