Málokto vie, že štát a ministerstvo školstva majú na financovanie školstva len veľmi obmedzený alebo dokonca žiadny vplyv. V roku 2004 totiž prišlo k presunu kompetencií aj zodpovednosti za školstvo zo štátu na samosprávy. Stalo sa tak za vlády Mikuláša Dzurindu a ministra školstva za KDH Martina Fronca.
Tento krok sa nazýva fiškálna decentralizácia. Zdroje na školstvo aj výdavky boli presunuté nadol na samosprávy. Každoročne sa výnos z daní fyzických osôb spočíta a následne sa prerozdeľuje obciam a vyšším územným celkom. Z celkovej sumy, ktorú dostanú obce, sa im až 40 percent z výnosu daní vyčlení na školstvo. V kalendárnom roku 2019 bol výnos z daní určený obciam 2 179 532 000 eur, z toho 40 percent pre školstvo znamenalo sumu 871 812 800 eur. Samosprávy v roku 2004 „dostali“ od štátu do rúk výdavky na školstvo. Ministerstvo tak prišlo o zdroje, a teda nemôže hradiť takmer nič okrem platov a niektorých nenárokovateľných položiek na prevádzku.
Vyše 15 rokov decentralizačného experimentu ukázalo, že to nebol dobrý krok.
Slovensko má atypickú urbánnu štruktúru. Veľká časť obyvateľstva žije na vidieku a máme veľa malých miest a obcí, ktoré nie sú schopné niesť plnú zodpovednosť za školský systém a všetky jeho štandardy.
Mnohé mestá a obce nie sú schopné vydávať na školstvo potrebných 40 percent príjmov z podielových daní. Na druhej strane v súčasnosti štát ani ministerstvo školstva nemajú určené daňové príjmy na to, aby mohli financovať výstavbu škôl, jedální, telocviční, ich vybavenie a časť prevádzky. Preto požiadavky na budovanie infraštruktúry štátom alebo ministerstvom nie je možné splniť.
Dnes vieme, že je potrebné časť kompetencií v školstve vrátiť štátu. Úplný návrat pred rok 2004 už nie je možný ani žiaduci. Samosprávy investovali do škôl a školských zariadení a urobili veľa užitočného. No vidím priestor na návrat časti kompetencií pod štát a ministerstvo v oblasti správy, zodpovednosti za riadenie systému, dodržiavanie štandardov a kvality. Ide napríklad o vrátenie kompetencií bývalých krajských školských úradov, vrátenie špeciálnych škôl a bilingválnych gymnázií pod rezort školstva; obnovenie zriaďovateľskej kompetencie štátu, aby štát mohol zriadiť školy tam, kde sa miestna samospráva s touto úlohou nevie alebo nechce vyrovnať; či o rozšírenie možností financovania školstva zo štátneho rozpočtu.
Výsledkom bude lepšia a jednoduchšia správa systému, vyššia kvalita školstva a jeho lepšie financovanie. Uľahčila by sa situácia najmä menším obciam a mestám a zvýšila by sa kvalita škôl pre žiakov.