Jedným z veľmi častých argumentov predsedu vlády, ktoré použil na obhajobu ministra vnútra Roberta Kaliňáka na piatkovej schôdzi NR SR, bolo poukazovanie na podozrenie z prania špinavých peňazí v najsilnejšej opozičnej strane SDKÚ-DS. Hneď tu povedzme, že jednou z axióm reálnej politiky je, že netreba mať ilúzie o financovaní žiadnej politickej strany - aj keď doteraz ani Fico neposkytol žiadny dôkaz o presune peňazí z provízií pri privatizácii na zahraničné účty (hoci to nie je vylúčené). A pripomeňme, že napríklad v piatok 13. apríla 2007 sa ten istý premiér, ktorý teraz sypal síru na SDKÚ-DS, zastával v onen deň odvolávaného ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý v rozhovore pre týždenník Trend poznamenal, že aj štátne firmy obchodujúce so zbraňami by mohli na "netradičnú formu obchodovania" využiť aj čierne peniaze. Posun je to určite pozoruhodný - aj keď, kto by už nepoznal posledné vety Orwellovej Zvieracej farmy: "Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie."
Dôvodov, ktoré podľa opozičných poslancov opodstatňovali odvolanie ministra Kaliňáka, bolo síce viac - nielen najnovšie "individuálne zlyhanie, ktoré umožnil nezákonný systém policajného cvičenia", či kauza kazašskej novinárky, bitie detí v Košiciach, policajná akcia v Leviciach, prípad Rehák/Valko, zásah proti demonštrantom pri návšteve čínskeho prezidenta, kauza Hedvigy Malinovej - ale paradoxne práve v deň odvolávania čerešničku na torte pridal samotný minister, keď dojatý ďakoval príslušníkom Policajného zboru, ktorí ho prišli podporiť pred budovu Národnej rady SR. Pretože ak ani minister vnútra nepozná § 48 odsek (5) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, tak je buď nekompetentný, alebo arogantne porušuje zákon. Podľa tohto zákona totiž "policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia, ani vyvíjať činnosť v ich prospech". A že niekoľko stoviek policajtov prišlo demonštrovať pred budovu Národnej rady SR, kde sa úplne v súlade s ústavou a inými zákonmi opozícia usilovala odvolať ministra vnútra a podpredsedu strany Smer-SD, a tak prejavilo očividnú činnosť v prospech jednej politickej strany, je nepopierateľné. Rovnako ako to, že túto protizákonnú činnosť svojím konaním schvaľoval minister vnútra, ktorý by mal byť pri dodržiavaní zákonov príkladom (o docentovi práv Robertovi Ficovi ani nehovoriac). Že sa pritom mimoriadne nabúral imidž policajtov ako nestrannej ruky zákona, je len ďalším dokladom toho, ako sa do slovenskej spoločnosti v čoraz väčšej miere vracajú maniere boľševického režimu. Ale mohol byť vývoj vnútri Policajného zboru po všetkých doterajších prúseroch iný?
Róbert Kotian