Zmenky vznikli už v stredoveku a to skôr ako prvé banky. Používanie zmeniek na Slovensku bolo po roku 1948 až do polovice 90. rokov 20. storočia u nás veľmi zriedkavé, najmä pokiaľ ide o ich tuzemské využitie. V minulosti zmenky skôr slúžili ako nástroj zabezpečenia odloženej splatnosti pohľadávok v medzinárodnom obchode, neskôr ich vystavenie žiadali od klientov banky ako ručenie pri poskytovaní úverov.
Zmenkami ručia napr. spoločníci malých firiem za prípadnú platobnú neschopnosť svojej firmy. Záväzok fyzickej osoby vtelený do zmenkovej listiny potom slúži ako ručenie pre úver pre právnickú osobu.( firmu) Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zmenky už vedia používať banky, firmy aj občania. Mnohokrát sa zmenkám pripisuje vo vzťahu k vymožiteľnosti nárokov z nich nadprirodzená vlastnosť. Najmä majitelia zmeniek si obvykle myslia, že zmenka im urýchli získanie plnenia od obchodného partnera, alebo občana, ktorý nesplatil svoj tzv. kauzálny( zmluvný) záväzok.
Po aférach s tzv. duckého zmenkami ( ktoré mimochodom nemuseli vôbec nastať, keby sme mali kvalitnejšiu legislatívu v oblasti nakladania s majetkom štátu a vstupu do záväzkov zo zmeniek a ručenia v prospech tretích osôb) sa zatiaľ ani jeden z majiteľov tzv. duckého zmeniek vystavených Slovenským plynárenským priemyslom plnenia z nich nedočkal. SPP zatiaľ nebol nútený zaplatiť ani jednu z nich, pričom vo viacerých prípadoch už príslušné súdy niektoré zmenky prehlásili buď za neplatné, alebo za platné s tým, že plnenie z nich neprináleží SPP ale tzv. nepriamym (regresným dlžníkom). Takýmto regresným dlžníkom je napríklad prvý majiteľ zmenky( remitent), ktorý pri prevode zmenkových práv pri indosovaní( rubopise) na zmenke nenapísal slová: ,,bez postihu“, ktorými by sa tejto zodpovednosti zbavil.
Všetkých odborníkov ( nie je ich na Slovensku veľa) na zmenkovú problematiku musela v nedávnom období prekvapiť správa o tom, že na Slovensku majú veritelia pri pôžičkách a úveroch obyvateľstvu mať zakázané, prijímať alebo nechať si vystaviť od úverových dlžníkov ako ručenie zmenky. Strach pred zmenkami je síce opodstatnený, ale nemalo by tak tomu byť zo strany tvorcov zákona. TV Markíza dňa 19. 2. 2010 vo svojich hlavných správach uviedla, že pripravované zmeny smerujúce k zákazu používania zmeniek k úverom pre obyvateľov, môže mať za následok ich zdraženie. Veritelia( najmä banky) by podľa správy mohli začať od žiadateľov o financovanie požadovať namiesto zmenky ako zabezpečenie notársku zápisnicu z exekučným titulom. Takéto riešenie by naozaj poskytovanie pôžičiek predražilo. V správe nebola pritom zmienka o tom, že veriteľ môže od ručiteľa alebo dlžníka požadovať namiesto zmenky ručiteľskú listinu, ktorej sa pripravované legislatívne reštrikcie vôbec netýkajú.
Starostlivosť o občana pred neserióznymi poskytovateľmi úverov je síce potrebná, ale v tomto prípade ide nad rámec obchodných zvyklostí v krajinách s dlhodobou tradíciou budovania trhových ekonomík. Ak vhodné riešenie, ktoré by na rozdiel od pripravovaných zmien nebolo kontraproduktívne, je pre banky striktný zákaz prijímania zmeniek vystavených na rad, ako ručenia za úvery. Ak by veritelia mohli prijímať ako zabezpečenie úveru iba zmenky s označením ,,nie na rad“ pri mene prvého majiteľa zmenky, nemohli by zmenky ani prevodom zmenkových práv vo forme indosamentu nadobudnúť abstraktný charakter umožňujúci zneužitie zmeniek ich majiteľom na škodu zmenkového dlžníka.
Takýto postup majú priamo v zákone nariadený rakúske finančné spoločnosti ponúkajúce pôžičky fyzickým osobám. Návrh legislatívnych zmien, ktoré by mali zabrániť zneužívaniu zmeniek je vo svojej podobe nezmyselný. Nejde však o prvé zmenkovo- právne fiasko, ktorého sme svedkami. Pred niekoľkými rokmi médiami prešla správa, že z dôvodu rizík pri používaní zmeniek sa uvažuje s povinnou registráciou zmeniek s vyznačením ISIN, podobne ako pri iných cenných papieroch.
Našťastie tento vo svete absurdný nezmysel sa ani v podobe návrhu zákona nedostal do schvaľovacieho procesu. Podobný osud môže očakávať aj súčasný pokus o ochranu spotrebiteľa vo finančných službách na nesprávnom mieste. Slovenská legislatíva by sa skôr mala postarať o to, aby banky pri úveroch korektne počítali úroky na rovnakej báze ( rovnaký vzorec) ako pri vkladových produktoch. Tým by niektoré slovenské banky zneužívajúce legislatívne diery, boli donútené zbaviť sa nekalých praktík, ktorými klientov poškodzujú pri vkladových aj úverových produktoch a prispieť tak k väčšej transparentnosti a ľahkej porovnateľnosti úrokov.
Ľuboš Pavelka ekonomický konzultant pre oblasť finančných služieb |