Odpúšťanie dlhov najchudobnejším krajinám sveta sa zatiaľ nechystá. Taký je odkaz víkendovej schôdzky ministrov financií skupiny G7, ktorá sa konala popri jesennom zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. S návrhom na odpísanie dlhov v plnej výške prišli Spojené štáty americké. Ministri však k takejto dohode nedospeli. Napríklad Veľká Británia sa už zaviazala, že uvoľní 100 miliónov libier ročne na splatenie 10 percent dlhov zhruba 30 chudobných krajín voči Africkej rozvojovej banke a Svetovej banke. Británia vyzývala ostatné krajiny, aby sa pridali. Schôdzka sa však skončila iba konštatovaním, že skupina G7 bude pracovať na znižovaní dlhov najchudobnejších krajín.
Proti iniciatíve USA a Británie sa podľa agentúry Reuters postavili hlavne Nemecko a Francúzsko. "Musíme hľadať nové spôsoby rušenia dlhov chudobných krajín voči nadnárodným veriteľom," skonštatoval britský minister financií Gordon Brown. S pochopením sa nestretol ani jeho návrh, aby sa na odpisovanie dlhov použili zlaté rezervy Medzinárodného menového fondu. Pozorovatelia pripisujú obavy z tohto riešenia trom príčinám. Prvou je fakt, že niektoré akcionárske krajiny MMF by museli v roku odpredaja zlata účtovne znížiť hodnotu svojho podielu. Druhá výhrada sa týka nepriaznivého dosahu predaja na trhy drahých kovov a treťou je trvalé zníženie majetku MMF.
Podľa Reuters, fond v súčasnosti vlastní 103 miliónov uncí zlata, ktoré však na základe dohody z roku 1971 majú len zlomok súčasnej trhovej hodnoty. Brown odhaduje, že zlato má hodnotu osminy trhovej ceny, čiže približne 50 dolárov za uncu (zhruba 30 g). Ceny zlata v piatok dosiahli najvyššiu úroveň za 5,5 mesiaca. Na newyorskej burze sa decembrová termínová zmluva na zlatý prút kótovala na úrovni 421,90 dolára, čo predstavuje najvyššiu úroveň od 13. apríla, keď sa priblížila k 16-ročnému rekordu.
Neúspech schôdzky sklamal najmä charitatívne a ďalšie organizácie, ktoré poskytujú chudobným štátom pomoc. "Bohaté krajiny sa opäť ukázali iba so zápisníkmi, a nie so šekovými knižkami," kritizuje poradca britskej mimovládnej organizácie Oxfam Max Lawson.
Rwandský minister hospodárskeho plánovania a financií Donald Kaberuka upozornil na skeptický postoj chudobných štátov k schopnosti a ochote medzinárodnej komunity. Podľa neho Rwanda platí na dlhovú službu zhruba 20 miliónov dolárov ročne, čo zodpovedá rozpočtu rezortu zdravotníctva tejto krajiny. Niektorí odborníci poukazujú na to, že každý deň omeškania znamená potrebu platiť dodatočných 100 miliónov dolárov, ktoré by inak mohli smerovať práve do zdravotníctva alebo školstva.
StoryEditor