Servis

Prekážky na strane zamestnávateľa

– Podľa ustanovenia § 142 Zákonníka práce ide o prekážky na strane zamestnávateľa. V prípade, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V prípade, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku (v kolektívnej zmluve možno náhradu mzdy dohodnúť aj vyššiu). Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 1 a 2 ZP), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 142 ods. 3 ZP). Ak v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov (s odborovou organizáciou, prípadne so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom) zamestnávateľ vymedzil vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej však 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu však nemožno nahradiť iba rozhodnutím zamestnávateľa. To znamená, že v čase nepriaznivých poveternostných vplyvov zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancom náhradu mzdy najmenej vo výške 50 % priemerného zárobku, prípadne, ak pre zamestnancov nemá napríklad stavebný materiál a po dohode s nimi zamestnancov nepreradí na inú prácu, má povinnosť poskytnúť zamestnancom náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Postup, ktorý ste zvolili ako zamestnávateľ, nie je správny a je v rozpore s platnou právnou úpravou. Uvedenú otázku nájdete spracovanú v odbornej publikácii Minimalizácia rizík konateľa s. r. o. (Právo a manažment číslo: 1/2004).

Strata osobného majetku

– Okrem spoločníka môže nárok spoločnosti s ručením obmedzeným na náhradu škody voči konateľom uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet aj veriteľ spoločnosti. Platí to pod podmienkou, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je pritom na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Možnosť, aby veritelia spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovali nároky na náhradu škody voči konateľom, ak nemôžu uspokojiť pohľadávku z majetku spoločnosti, znamená vážny prelom v právnom poriadku SR. Aj z toho dôvodu je potrebné, aby sa funkcia konateľa začala vykonávať s výraznou mierou zodpovednosti, s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. V opačnom prípade sa stanú žaloby spoločníkov či veriteľov spoločnosti proti konateľom bežnou záležitosťou, tak, ako je to všade vo svete. Je potrebné upozorniť konateľov, že konanie v mene s. r. o. môže znamenať aj stratu ich osobného majetku. Ďalšie informácie týkajúce sa konateľa s. r. o. nájdete v odbornej publikácii Minimalizácia rizík konateľa s. r. o. (Právo a manažment číslo: 1/2004).

Spoločník s. r. o. a jeho podiel

– Ust. § 114 ods. 2 zakotvuje kogentné pravidlo, podľa ktorého každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Sporným je preto riešenie otázky, či môže osoba, ktorá má podiel na spoločnom obchodnom podiele, nadobudnúť ďalší obchodný podiel v tejto spoločnosti, t. j., či osoba môže byť majiteľom obchodného podielu (individuálnym spoločníkom) a zároveň spolumajiteľom spoločného obchodného podielu. Právna teória nie je v riešení tejto otázky jednotná a vznikajú tak dve skupiny názorov:

1. Zástancovia väčšinového názoru odmietajú prípustnosť možnosti, že by jedna osoba mohla byť majiteľom obchodného podielu a zároveň spolupodielnikom, pričom argumentujú, že takýmto postupom by sa obchádzal zákon (§ 114 ods. 2 Obchodný zákonník a Eliáš, K.: Společnost s ručením omezeným, Praha 1997, s. 81). Ak spoločník zdedí podiel na spoločnom obchodnom podiele, musí sa spoluvlastníctvo zrušiť, spoločný obchodný podiel sa rozdelí a pomerne sa zvýši obchodný podiel dediča.

2. Druhá skupina názorov považuje existenciu uvedeného stavu za prijateľnú a argumentuje najmä absenciou výslovnej právnej úpravy a výkladom argumentujúcim neprípustné obmedzenia spoločníkov v ich právach. Aplikačné problémy vidia najmä v nutnosti riešenia situácie zrušením spoluvlastníctva spolupodielnikov. Spoločný obchodný podiel však nemusí byť deliteľný, resp. jeho rozdelením (vydelením jedného podielu) nemusí byť zachovaná minimálna výška vkladu pripadajúca na rozdelením vzniknutý obchodný podiel a pod. Spoluvlastníctvo by mohol následne na návrh jedného zo spolupodielnikov zrušiť súd, ktorý by prikázal ako náhradu obchodný podiel do vlastníctva jednému z doterajších spolumajiteľov alebo by ho mohol predať a výťažok rozdeliť. Tento postup by znamenal závažný zásah do práv spoločníkov a samotnej spoločnosti, najmä ak by došlo k predaju spoločného obchodného podielu. Extenzívnym výkladom zákona by bol spoločník nútený k určitému konaniu, čo by bolo v rozpore i s čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého nikto nemôže byť nútený konať, čo zákon neukladá. Ďalšie zaujímavé otázky s odpoveďami z problematiky s. r. o. nájdete spracované v odbornej publikácii Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ (Právo a manažment číslo: 1/2004).

Zmeny zákonov

– Od 1. januára 2004 – zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Od 1. februára 2004 – nový zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Od 1. marca 2004 – novela slovenského zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorá sa prináša zmeny pre podnikateľov:

1. spresnenie pôsobnosti zákona aj na obchodné vzťahy,

2. spotrebiteľské zmluvy,

3. rozhodujúce / rozhodné právo,

4. súd rozhodujúci spory,

5. uznávanie rozhodnutí orgánov cudzieho štátu v SR.

Podrobnejšie informácie nielen o týchto zmenách zákonov nájdete v oddelení právnickej a manažérskej literatúry (Zmluvy a právne podania číslo: 1/2004).

Nový zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností

Dňa 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Nový zákon zavádza jednotnú sadzbu dane vo výške 3 percentá zo základu dane, pričom minimálna výška dane je 100 Sk. Pokiaľ je daň nižšia ako 100 Sk, daň sa nevyrubí a neplatí. Ustanovenia tohto zákona sa uplatnia, ak daňová povinnosť vznikne do konca roku 2004.

Týmto zákonom sa zrušuje zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Ak daňová povinnosť k dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností vznikla pred 1. januárom 2004, podľa prechodných a záverečných ustanovení nového zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov (Účtovníctvo a dane číslo: 1/2004).