Ako profesionálny športovec pôsobím v zahraničí, kde dostávam príjem. Rád by som vedel, ktoré zákony riešia problematiku zdaňovania príjmov v zahraničí?
Podľa § 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ZDP) v znení neskorších predpisov daňovníkmi, ktorí majú daňovú povinnosť vzťahujúcu sa na príjmy plynúce tak zo zdrojov na území SR, ako aj na príjmy plynúce zo zahraničia (celosvetová daňová povinnosť), sú daňovníci, ktorí majú na území SR trvalý pobyt alebo ktorí majú povolenie na dlhodobý pobyt, alebo na trvalý pobyt na území SR je zdržiavanie sa aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach (skutočná fyzická prítomnosť). Takýmto daňovníkom tiež hovoríme daňoví rezidenti alebo daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníci, ktorí nemajú na území SR svoje sídlo alebo bydlisko a ani sa tu obvykle nezdržiavajú, ktorým hovoríme tiež daňoví nerezidenti alebo daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou, podľa § 2 ZDP zdaňujú príjmy dosahované len zo zdrojov na území SR. Zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR poberajúce daňovými nerezidentmi definuje § 22 ZDP, nadväzuje na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 57 ZDP), ktoré SR uzavrela so štátom, v ktorom má daňový nerezident sídlo alebo trvalý pobyt.
V súvislosti s aplikáciou uvedených zmlúv môžu nastať tieto situácie:
* ak medzinárodná zmluva nie je uzavretá, na zdanenie príjmov daňového nerezidenta sa vždy použije ustanovenie § 22 ZDP,
* ak medzinárodná zmluva je uzavretá, vychádza sa pri zdanení príjmov daňového nerezidenta z tejto zmluvy,
* ak medzinárodná zmluva ustanoví, že na zdanenie príjmu daňového nerezidenta sa má použiť právo štátu na zdroje príjmov, použije sa ustanovenie § 22 ZDP.
Článok 17 modelovej zmluvy OECD stanovuje všeobecný princíp zdanenia umelcov a športovcov, podľa ktorého umelci a športovci, ktorí sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, môžu byť zdaňovaní v druhom zmluvnom štáte, v ktorom vykonávajú svoje osobné činnosti bez ohľadu na to, či sú závislého alebo nezávislého charakteru.
Definícia výrazu umelec
Výraz umelec zahŕňa hlavne javiskového umelca, filmového alebo rozhlasového herca, herca v televíznej reklame, speváka, hudobníka alebo tanečníka. Článok 17 modelovej zmluvy OECD sa môže tiež aplikovať na príjme získaný z činností, ktoré majú politický, sociálny, charitatívny alebo náboženský charakter, ak je zachovaný súčasne aj zábavný charakter týchto činností. Ustanovenia článku sa nevzťahujú na rečníkov (lektorov) konferencií, osoby poskytujúce rozhovor v televízii, na administratívny alebo pomocný (podporný) personál v umeleckom priemysle (napr. filmoví režiséri, kameramani, producenti, filmoví riaditelia, choreografi, technický personál, diaľničné osadenstvo (vodiči populárnych skupín a pod.). Ak daňovník súčasne režíruje zábavný program, film alebo televízny program a účinkuje v ňom, alebo robí choreografiu v tanečnom súbore a zároveň v ňom tancuje, je nutné skúmať prevažujúcu (podstatnú) činnosť v štáte, v ktorom sa predstavenie (výkon) uskutočňuje. Ak jeho aktivity v tomto štáte majú prevažne charakter osobných umeleckých vystúpení, článok 17 sa bude aplikovať na všetky výsledné príjmy, ktoré poberá v tomto štáte. Ak umelecký výkon tvorí bezvýznamnú časť jeho celkových aktivít v tomto štáte, celý príjem nebude spadať do rámca článku 17. V prípadoch, kedy je charakter príjmov zhruba v rovnakom pomere, je nutné rozdelenie týchto príjmov a následné zaradenie do príslušných príjmov, a potom posúdenie zdanenia samostatne pre každý príjem.
Definícia výrazu športovec
Článok presne nedefinuje ani výraz športovec. Preto sa výraz neobmedzuje len na športovcov štartujúcich na tradičných atletických podujatiach (napr. bežci, oštepári a pod.), ale zahŕňa tiež futbalistov, golfových hráčov, džokejov, hráčov kriketu a tenisu či automobilových pretekárov. Ustanovenia článku sa aplikujú aj na ďalších účastníkov verejnej zábavy, ako sú napríklad hráči biliardu alebo účastníci turnajov v šachu alebo bridži. Zatiaľ čo samotné príjmy sprostredkovateľov (umelecké agentúry, športoví manažéri) medzi umelcom alebo športovcom a verejnosťou, napríklad za organizovanie vystúpenia umelca alebo športovca, nespadajú do rámca tohto článku, akékoľvek príjmy, ktoré sprostredkovatelia dosiahnu v mene umelca alebo športovca sem, samozrejme, spadajú.
Článok je použiteľný tak na príjmy odvedené priamo, ako aj na príjmy odvedené nepriamo jednotlivým umelcom alebo športovcom, t. j. aj na príjmy orchestrov, hudobných a tanečných skupín, zborov či športových tímov. V niektorých prípadoch nebude príjem vyplatený jednotlivcovi (sprostredkovateľovi či agentovi v mene umelca) priamo v štáte, kde sa vystúpenie koná. Ak napríklad člen orchestra je vyplácaný formou platu a orchester vyplatí muzikanta skôr ako dostane platbu za toto vystúpenie, zmluvný štát, v ktorom sa vystúpenie uskutoční, je oprávnený podľa článku 17 zdaňovať aj časť muzikantského platu, ktorý pomerne pripadá na toto vystúpenie. Okrem platieb za ich skutočné osobné vystúpenie, umelci a športovci často prijímajú príjem vo forme poplatkov (napríklad za rozširovanie vystúpenia umelca na CD nosičoch, videozáznamoch a pod.), sponzorstva alebo reklamných poplatkov (napríklad príjmy za používanie, t. j. propagovanie športového náradia alebo oblečenia). Je potrebné skúmať, v akom rozsahu je príjem priamo prepojený so skutočnými aktivitami umelca alebo športovca v danom štáte.
Príjem z poplatkov, reklamy alebo sponzorstva
Príjem z poplatkov, reklamy alebo sponzorstva bude spadať do rámca článku 17 vtedy, ak je vyplácaný v priamej súvislosti s vystúpením umelca alebo športovca v tomto štáte. V uzatvorených dvojstranných daňových zmluvách v rámci zdanenia umelcov a športovcov (článok 17) je uplatnený jednotný prístup Modelovej zmluvy OECD a Modelovej zmluvy Spojených národov. Podľa tohto prístupu zmluva stanovuje, že príjem umelca alebo športovca z osobne vykonávaných činností je bez ohľadu na jeho závislé či nezávislé postavenie, zdaniteľný (môže sa zdaniť) v štáte výkonu tejto činnosti (zdroja). Z hľadiska aplikácie článku nie je rozhodujúce, kto príjem vypláca, či je príjem vyplácaný v štáte výkonu činnosti alebo v inom štáte, či je vyplácaný v peňažnej mene štátu zdroja alebo v peňažnej mene iného štátu, či je vyplácaný v peniazoch alebo v naturáliách, či je vyplácaný v hotovosti alebo poukazovaný na účet príjemcu, alebo je mu inak v prospech pripisovaný alebo či je daňovník (umelec alebo športovec) v štáte rezidencie povinný z príjmov za činnosť vykonávanú v inom štáte platiť daň z príjmov. Predmetné príjmy vyňaté zo zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom umelec vykonáva svoju činnosť (nie v štáte rezidencie) za predpokladu, že táto činnosť je hradená z prevažnej časti z verejných fondov jedného zo zmluvných štátov, alebo je táto činnosť vykonávaná na základe kultúrnej dohody, alebo dohodnutia medzi zmluvnými štátmi. V prípade zdanenia príjmov nerezidentných daňovníkov poberajúcich príjmy z činností vykonávaných na území SR ako umelci alebo športovci, nám medzinárodná zmluva ustanovuje (ako sme už uviedli), že príjmy umelcov a športovcov sú zdaniteľné na území štátu, v ktorom činnosť vykonávajú (v štáte skutočného vykonávania činnosti), a to spôsobom ustanoveným domácim, čiže slovenským daňovým predpisom.
Spôsoby zdaňovania
Spôsob zdanenia je učený v § 22 ZDP, ktorý je tak platný pre rezidenta štátu, s ktorým má SR zmluvu uzavretú nemá. Podľa § 22 ods. 1 písm. d) bod 3 ZDP je príjem z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjem plynie týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu, zdaniteľným príjmom, peňažným alebo nepeňažným, plynúcim zo zdroja na území SR nerezidentným daňovníkom. Príjem definovaný v § 22 ods. 1 písm. d) bod 3, nerezidentného umelca alebo športovca z činnosti vykonávanej na území SR, je zdaňovaný osobitnou sadzbou dane podľa § 36 ods. 1 písm. a) bod 4 ZDP, a to vo výške 25 % z hrubého príjmu vyplateného umelcovi alebo športovcovi. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území SR a zahraničný platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu je považované aj nepeňažné plnenie. Túto skutočnosť je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, alebo ju odvedie v nesprávnej výške, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. V medzinárodnej zmluve v článku 17 je ustanovené, že príjmy umelcov a športovcov bez ohľadu, či sú vykonávané ako závislá činnosť alebo nezávislá, sú zdaňované na území štátu skutočného výkonu činnosti. Tu je znova potrebné pripomenúť, že medzinárodná zmluva len rozhraničuje právo toho-ktorého štátu predmetný príjem zdaniť, pričom spôsob určuje vnútorný zákon štátu, ktorý je predmetný príjem oprávnený zdaniť.
Ako sme už uviedli, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, čiže rezidentný daňovník, je zdaňovaný z celosvetových príjmov. Daňovník si teda na území SR musí priznať tak príjmy zo zdroja na území SR, ako aj príjmy dosiahnuté v zahraničí, pričom ale môže využiť metódy k vylúčeniu dvojitého zdanenia jeho príjmu. Pre účely zdanenia tohto príjmu daňovníka -- rezidenta je potrebné správne zatriediť príjmy daňovníka v súlade so ZDP. Pri zdanení príjmov daňovníka (umelca alebo športovca) je potrebné zistiť na základe akého právneho vzťahu uvedené činnosti vykonáva. V prípade, ak činnosť vykonáva ako zamestnanec na základe uzatvorenej pracovnoprávnej zmluvy, je jeho príjem zdaniteľný v súlade s § 6 ZDP a ak činnosť vykonáva ako podnikateľskú činnosť, je jeho príjem zdaniteľný v súlade s § 7 ZDP. Daňovník, ktorý príjmy poberané z umeleckej alebo športovej činnosti na základe pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu, zaradí tieto príjmy do príjmov dosahovaných zo závislej činnosti podľa § 6 zákona o daniach z príjmov. Daňovník, ktorý príjmy poberané z umeleckej alebo športovej činnosti na základe pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu, zaradí tieto príjmy do príjmov dosahovaných zo závislej činnosti podľa § 6 ZDP.
Základ dane (čiastkový základ dane) vypočíta ako príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky znížené o:
a) povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu,
b) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, najviac 10 % príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.
Ak daňovník zaradí príjmy do príjmov zdaňovaných podľa § 7 ZDP, ide potom o príjmy dosahované z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to v prípade športovcov o príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov (§ 7 ods. 2 písm. b) ZDP) a v prípade umelcov o príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady (§ 7 ods. 2 písm. a) ZDP). Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24 ZDP). V prípade, ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky paušálne podľa § 7 ods. 9 ZDP, a to vo výške 25 % z príjmov športovcov a vo výške 35 % z príjmov umelcov.
Podľa § 38 zákona o daniach z príjmov je daňové priznanie za predchádzajúce obdobie povinný podať v lehote ustanovenej zákonom o správe daní a poplatkov (ak nie je lehota predĺžená, tak je do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia) každý daňovník z príjmov fyzických osôb, ktorý má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, a ak nejde o príjmy od dane oslobodené o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), a len o príjmy vylúčené zo zdanenia. V súlade s príslušným článkom medzinárodnej zmluvy zaoberajúcim sa metódami zamedzujúcimi dvojitému zdaneniu príjmu sa daň zaplatená v zahraničí v súlade so zmluvou započíta na daňovú povinnosť na území SR za podmienok vymedzených v tomto článku (metóda jednoduchého zápočtu) alebo sa príjmy dosiahnuté v zahraničí vyjmú zo zdanenia na území SR (metóda vyňatia).
Spôsoby vylúčenia medzinárodného dvojitého zdanenia vo vnútroštátnom daňovom predpise upravuje § 54 ZDP. Zákon dáva možnosť v prípade daňovníka, ktorému plynú príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí a boli v zahraničí preukázateľne zdanené, vyňať príjmy zo zdanenia v SR. Z ostatných príjmov daňovníka sa daň vypočíta percentom daňového zaťaženia, ktoré sa zistí zo základu dane nezníženého o príjmy vylúčené zo zdanenia.