Prenájom predajne
Je možné uzavrieť nájomný vzťah, ak je prenajímateľ a nájomca totožná osoba? Pisateľ sa pýta, či predajňu, ktorú postavil ako fyzická osoba a prevádzkuje ju od júla 2000 ako živnostník, môže prenajímať sebe, fyzickej osobe -- živnostníkovi, alebo ju ročne odpisovať. Zároveň žiada o radu, čo by bolo preňho výhodnejšie.
-- Z otázky je zrejmé, že pisateľ vykonáva podnikateľskú činnosť -- prevádzkovanie predajne potravín -- v predajni, ktorú si postavil. Predajňa má plochu 60 m2 a jej súčasťou je sklad o ploche 55 m2. Na zodpovedanie otázky je rozhodujúce zistiť, či pisateľ ako živnostník zaradil alebo nezaradil stavbu, v ktorej sa predajňa so skladom nachádza, do obchodného majetku. Ak stavba, v ktorej sa nachádza predajňa so skladom, nie je zaradená do obchodného majetku, výdavky na jej postavenie, udržiavanie a opravy nemožno uplatniť ako daňový náklad. Rovnako nie je možné ani vykonávať odpisy na účely dane z príjmov. Vyplýva to z ustanovenia § 26 ods. 10 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (zákon o daniach z príjmov). Podľa tohto ustanovenia je podmienkou uznania odpisov majetku ako daňových výdavkov skutočnosť, že vec (dom) je zaevidovaná v majetku daňovníka podľa právnych predpisov o účtovníctve ku dňu 31. decembra príslušného zdaňovacieho obdobia. Odpisovanie budovy možno vykonávať dvomi spôsobmi: buď rovnomerným odpisovaním alebo zrýchleným odpisovaním. Výšku rovnomernej odpisovej sadzby určuje ustanovenie § 30 zákona o daniach z príjmov. Zrýchlené odpisovanie upravuje § 30 tohto zákona. Ak stavba, v ktorej sa nachádza predajňa so skladom, je murovanou stavbou, takáto stavba je podľa klasifikácie produkcie zaradená do 5. odpisovej skupiny a doba jej odpisovania je 40 rokov. Uzavretie nájomného vzťahu v danom prípade nie je možné -- je vylúčené, pretože prenajímateľ ako vlastník stavby by bol totožný s nájomcom, ktorý v nej ako fyzická osoba prevádzkuje živnosť. Pisateľ je ako vlastník stavby oprávnený užívať priestory v tejto stavbe na základe svojho vlastníckeho práva, ktoré zahrnuje aj oprávnenie vlastnú vec užívať. Iná situácia by nastala, ak by pisateľ prevádzkoval predajňu potravín ako právnická osoba (napr. s. r. o., v ktorej je pisateľ spoločníkom). V takom prípade by pisateľ ako fyzická osoba -- vlastník stavby mohol prenajímať svoju stavbu, v ktorej sa nachádza predajňa so skladom, právnickej osobe s. r. o., ktorej spoločníkom je vlastník stavby), na vykonávanie podnikateľskej činnosti -- predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) -- v priestoroch stavby. Prenajímateľ a nájomca by už nebol totožnou osobou. Prenajímateľ -- fyzická osoba -- na účely dane zo mzdy budovu nemôže odpisovať. Nájomca ako právnická osoba ju môže odpisovať, ak to vyplýva z nájomnej zmluvy. Nájomné, ktoré by pisateľ obdržal ako prenajímateľ -- fyzická osoba od nájomcu -- právnickej osoby, by v takomto prípade podliehalo zdaneniu podľa zákona o daniach z príjmov. Z hľadiska pisateľa možno za najvhodnejšie riešenie považovať zaradenie stavby do jeho obchodného majetku fyzickej osoby -- živnostníka a výdavky vynaložené na prevádzku, údržbu a opravy stavby, ako aj odpisy stavby, uplatňovať -- na účely dane z príjmov dosahovaných z prevádzkovania živnosti -- ako daňové výdavky. Viac praktických informácií o nájme a predaji nehnuteľností nájdete v publikácii Bytové a nebytové priestory, ich správa a prenajímanie (Živnostník a podnikanie číslo: 2/2003).
Vrátenie nadmerného odpočtu u štvrťročného platcu DPH
Novelizovaný zákon o dani z pridanej hodnoty umožňuje platiteľovi dane, ktorý si nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie šesť mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet, resp. jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania žiadosti o jeho vrátenie. Ako budú postupovať v tomto prípade štvrťroční platcovia dane z pridanej hodnoty, je vysvetlené na praktickom príklade.
-- Firma A (štvrťročný platiteľ dane) vykázala v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2003 nadmerný odpočet dane vo výške 1 000 000 Sk, pričom firme A nevznikol nárok na vrátenie vykázaného nadmerného odpočtu. V zdaňovacích obdobiach 2. štvrťrok 2003 a 3. štvrťrok 2003 vykázala firma A opätovne nadmerný odpočet, a tak si nemohla odpočítať nadmerný odpočet vykázaný za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2003. Vzhľadom na novelizáciu zákona a vzhľadom na to, že v poslednom mesiaci 3. štvrťroka t. j. v mesiaci september 2003 uplynulo šesť mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol vykázaný nadmerný odpočet (apríl, máj, jún, júl august a september), vznikol firme A nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2003 vo výške 1 000 000 Sk. Ak firma A bude chcieť, aby jej daňový úrad vrátil nadmerný odpočet za 1. štvrťrok 2003, bude musieť daňovému úradu predložiť písomnú žiadosť o vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2003. Uvedenú žiadosť môže firma A predložiť daňovému úradu najskôr v deň podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2003. Od podania žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu začína daňovému úradu plynúť 30-dňová lehota, v ktorej je povinný vrátiť firme A nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2003 vo výške 1 000 000 Sk (Živnostník a dane číslo: 8/2003).
Dohoda o brigádnickej práci študentov a odvody
Ak zamestnáme študenta na dohodu o brigádnickej práci študentov, musíme platiť aj povinné poistné?
-- Tento druh príjmu nezakladá účasť na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení. Nie je preto povinnosť platiť poistné na jednotlivé druhy poistení, vrátane príspevkov na poistenie v nezamestnanosti. Problém však nastáva v prípade dosiahnutého mesačného príjmu vyššieho ako 3 000 Sk. Zo zákona o zdravotnom poistení totižto vyplýva pre študentov (resp. nezaopatrené deti) platiť zdravotné poistenie z každého príjmu nad 3 000 Sk mesačne. Tu už na druh pracovnoprávneho vzťahu nepozeráme. Štát prestáva byť v takomto prípade platiteľom zdravotného poistenia za tieto osoby. Študent je povinný potom platiť zdravotné poistenie vo výške 14 % príslušnej odmeny. Keďže zamestnávateľovi zo zákona nevyplýva zdravotné poistenie zrážkou z príjmu v takýchto prípadoch priamo vykonať, ide o dobrovoľný výkon, ak zrážku zrealizuje a aj daňovo zohľadní. Ak tak vykoná, odpočíta ho na účely zdanenia ako povinné poistné. Ak tak nevykoná, študent je sám z tohto príjmu povinný odviesť poistné do príslušnej zdravotnej poisťovne a zohľadnenie na daňové účely sa môže vykonať len dodatočne. V niektorých prípadoch záleží na dohode medzi študentom a takýmto zamestnávateľom k realizácii tohto úkonu (Mzdové účtovníctvo číslo: 15/2003).