Skrátenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu
Národná rada SR schválila novelu č. 144/2003 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty č. 289/1995 Z. z., ktorá nadobúda účinnosť od 1. júna 2003. Niektoré jej ustanovenia nadobúdajú účinnosť až od 1. júla 2003.
Pre podnikateľov je zaujímavá predovšetkým zmena týkajúca sa nadmerných odpočtov, pretože novelou prichádza ku skráteniu lehoty na ich vrátenie z 5 rokov na 6 mesiacov. Preto, ak si nemôžete odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie šesť mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, musíte si podať žiadosť o jeho vrátenie a daňový úrad vám ho vráti alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od jej podania. Táto možnosť vrátenia, sa od 1. júla vzťahuje aj na neodpočítané nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia január až jún 2003.
Stanovenie podmienok pri pracovnej ceste zamestnanca
Zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, je povinný určiť podmienky pracovnej cesty. V zmysle zákona o cestovných náhradách ide o podmienky, ktoré musí zamestnávateľ určiť a podmienky, ktoré môže určiť napr. z dôvodu hospodárnosti, bezpečnosti a pod.
-- Povinné podmienky (obligatórne), ktoré musia byť určené pred nástupom na pracovnú cestu sú: miesto nástupu pracovnej cesty,
-- miesto výkonu práce, doba trvania, spôsob dopravy, miesto ukončenia pracovnej cesty. Pri určení podmienok pracovnej cesty je zamestnávateľ povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Napr. ak zamestnanec po ukončení pracovnej cesty ide za rodinou alebo na dovolenku a je pre neho výhodnejšie pokračovať v ceste, môže sa pracovná cesta ukončiť po výkone práce v mieste výkonu práce na pracovnej ceste alebo pracovná cesta sa môže zahájiť z bydliska zamestnanca. Nepovinné podmienky (fakultatívne), ktoré môže zamestnávateľ určiť tak, aby neboli v rozpore so zákonom o cestovných náhradách: výška limitu na ubytovanie, druh dopravného prostriedku, použitie vozidla, ktoré nie je v majetku zamestnávateľa (pričom môže určiť, že takého vozidlo musí byť poistené, alebo určí, že keď zamestnanec použije vlastné vozidlo, dostane náhradu vo výške cestovného vlakom, prípadne autobusom a pod.), druh ubytovania a primeranú maximálnu výšku ceny za ubytovanie, spolucestujúce osoby a pod. Treba poznamenať, že ak zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu, povinné náhrady, ktoré sú ustanovené zákonom, nemôže zamestnávateľ svojvoľne krátiť, s výnimkou prípadov uvedených v zákone o cestovných náhradách, a zákonné cestovné náhrady môže zamestnanec súdne vymáhať. Komplexne spracovanú problematiku cestovných náhrad nájdete v príručke Daňovo uznateľné výdavky v jednoduchom účtovníctve fyzických osôb od A po Z.