Hoci by sa mohlo zdať, že pred sezónou v našich predajniach už objavíme iba plavky šité v zahraničí, nie je to tak. Ich domáca výroba sa síce za posledné roky výrazne znížila, ale ani masívny export ju úplne nezdecimoval.
Spoločnosť Estetik, sídliaca v Borskom Mikuláši, produkovala ešte pred vyše desiatimi rokmi, keď sa rozbiehala, asi 60-tisíc plaviek ročne. Plážové oblečenie domácej výroby však z predaja postupne účinne vytláčal dovoz z cudziny, takže aj produkcia tejto firmy z roka na rok výrazne klesala. Dnes podľa konateľa Jána Macha ušijú z látok dovezených zo Španielska, z Talianska a Nemecka a na slovenskom a čiastočne i českom trhu umiestnia už iba 4 000 až 5 000 plaviek ročne. Väčšinu tvoria jedno- a dvojdielne dámske, zvyšok pánske plavky a plavky pre staršie deti. Estetik ich dodáva asi do 400 predajní po Slovensku, hypermarkety však medzi nimi nie sú. "S nimi sme sa nedohodli," dodáva Mach.
Problém vidí aj v tom, že najmä obchody, aby si zarobili na prenájom, cenu plaviek od výrobcu dosť podstatne zvyšujú. Niekedy aj o 100 či 150 percent. V takom prípade ťažko konkurujú dovezeným a horšie sa predávajú. "Ak sa obchodná marža nepreháňa, je o plavky záujem."
Látky zo zahraničia
Aj trenčianska spoločnosť COLO, pôsobiaca 15 rokov, kedysi ušila za rok aj 60-tisíc plaviek. Hoci jej produkcia tiež klesla, nie až tak výrazne. Konateľka Janka Chmelíková vraví, že dnes firma, ktorá nastálo zamestnáva 20 pracovníkov, vyprodukuje asi polovicu, zhruba 30-tisíc plaviek. Z nich asi 70 percent dámskych. "Na trhu je veľa lacných plaviek dovezených z Poľska a Číny, kvôli cene si mnohí vyberajú radšej tie." COLO u nás spolupracuje asi so 160 odberateľmi, v Česku s veľkoobchodom. No plavky z Trenčína už smerujú aj na nemecký a rakúsky trh, kde ich ponúka 12 predajní. Keďže u nás nie sú výrobcovia látok vhodných na plavkový sortiment, aj COLO ich nakupuje hlavne v Taliansku, Španielsku a vo Francúzsku.
Podľa Chmelíkovej sťažuje podnikanie firmy slabá vymožiteľnosť práva. "Neplatičov je stále veľa." Výrobnú spoločnosť zaťažuje aj odvodové a daňové zaťaženie. "Keď vyčerpáme zdroje na odvody, ťažko môžeme nakupovať v cudzine materiál v takom objeme, ako potrebujeme." Spoločnosť už mala aj ponuky na šitie plaviek vo väčšom množstve zo zahraničia, ale netrúfla si ich prijať -- nedokázala odhadnúť, či sa jej podarí nakúpiť materiál a dodržať termíny.
Plavky z talianskych úpletov sú už viac ako 10 rokov súčasťou sortimentu aj firmy Lena Barde z Veľkého Šariša. Dámske plavky šije i firma Amore Chobo v Borovciach. Prioritne sa však podľa majiteľky Ivety Chobotovej zaoberá šitím bielizne, takže ročne zhotoví len asi 2 500 plaviek. Dodáva ich trom zmluvným predajniam, ale má aj asi 100 odberateľov po Slovensku.
Ochrana pred slnkom
Pravdepodobne jediným domácim výrobcom opaľovacích a poopaľovacích prípravkov je levický de Miclén. Podľa brand manažérky Zuzany Kováčovej vyjdú z fabriky ročne státisíce balení s názvom Nubian. Putujú do menších drogérií, ale aj veľkých zahraničných sietí u nás a v Česku. Kováčová vidí ich hlavnú výhodu v nižšej cene oproti renomovaným zahraničným značkám. Kvalitou sa im podľa nej vyrovnajú. "S predajom sme spokojní, aj keď nám zvykne niekoľko tisíc kusov ostať na sklade."
De Miclén má v portfóliu opaľovací olej s najnižším ochranným faktorom 2, najsilnejšiu ochranu proti slnku zabezpečí mlieko na opaľovanie s faktorom 25. K letu neodmysliteľne patria aj prípravky chrániace pred hmyzom. De Miclén vyrába napríklad Repellent olej na opaľovanie, ktorý zabezpečuje aj ochranu proti komárom, ovadom či kliešťom. Zentiva Hlohovec je zase tradičným výrobcom Repelentnej indulony.
Vrchné ošatenie
V letnej móde
V typickom letnom tovare, ako sú blúzky a ľahké košele, je najväčším producentom u nás Zornica Banko Fashion Bánovce n. B. Vyrába ročne okolo milióna košieľ, medzi nimi aj športové a voľnočasové, a asi 200-tisíc dámskych blúzok. Na slovenský trh však ide len asi päť percent. Letné blúzky, sukne a kostýmy šijú aj v družstve Vzor Zvolen, kde tvorí dámska konfekcia asi pätinu. Podstatná časť opäť ide za hranice. Jeden z najväčších odevných výrobcov Makyta Púchov chŕli na domáci trh 30-40-tisíc kusov jarného a letného oblečenia - 5-tisíc šiat, rovnaký počet blúzok, vyše 7-tisíc sák a vyše 10-tisíc sukní a nohavíc. Z materiálov používajú ľan, viskózu a bavlnu. Letnú pánsku módu vyrába najmä Ozeta Neo, produkujúca však tiež hlavne na vývoz. Zekon Michalovce šije voľnočasové pánske nohavice a prané saká zo svetlého bavlneného materiálu. Objem na tuzemský trh a vývoz sú zhruba pol na pol. Banskobystrická Slovenka zhotoví ročne okolo pol druha milióna odevov, z čoho tvoria takmer polovicu letné tričká a pulóvre s krátkym rukávom i bez nich. A polovica je určená pre dámsku módu, tretina pre mužov a zvyšok pre školákov. Okolo 60-70 percent výroby sa predáva v obchodoch na Slovensku. Export však klesá vzhľadom na veľkú konkurenciu. Košele a blúzky robí aj Gukotex Banská Bystrica, Modex Žilina a ďalší.
Na leto také potrebné uteráky a pre wellness centrá plachty vyrába jeden z našich najväčších výrobcov bytového textilu Tatraľan Kežmarok. Ide o froté uteráky a bavlnené i poloľanové plachy. Do obchodov na Slovensku sa dostáva 60 percent celkovej produkcie, zvyšok ide do únie a Švajčiarska.
Ľahká obuv
Záplava lacných topánok z Číny síce sužuje náš obuvnícky priemysel, ale jeho produkcia si drží svoje objemy. Viacerí veľkí nadnárodní výrobcovia u nás vyrábajú len obuv na export, iní čiastočne aj pre nás. Jas export Bardejov vyrobí ročne 150-tisíc párov, ktoré sa dostávajú do obchodov u nás, v Nemecku aj inde v únii pod značkou Elefanten. Ide o detské topánky a sandálky. "Kým v roku 2005 sme ich vyrobili 60-tisíc, vlani už 150-tisíc," hovorí výkonný riaditeľ Ján Kučeravý.
Detské topánky ešte vyrába napríklad Hitop Partizánske, letné šlapky, športovú a dámsku obuv Sali Partizánske, Imbiz Spišská Nová Ves zase pánske letné šlapky, kožené aj umelé, sandále, dámske nasúvačky, či detskú obuv.
StoryEditor