Najväčší tlak na zvyšovanie produktivity práce pociťujú na Slovensku výrobné podniky s vysokým podielom vývozu na vyspelé trhy, ako aj firmy s majoritnou účasťou zahraničného kapitálu. Ten totiž zlepšuje prístup k modernejším technológiám, prináša tiež nové efektívnejšie manažérske postupy. Domáce podniky hľadajúce možnosti na zvyšovanie produktivity výrazne obmedzuje nedostatok zdrojov potrebných na modernizáciu. K nižšej produktivite prispieva na Slovensku aj prezamestnanosť, ale hlavne zastarané spôsoby riadenia podniku.
"Osobne viem o niekoľkých firmách, v ktorých akcionári alebo manažment pristúpili k riešeniu produktivity prace napríklad zavedením divízneho riadenia. Jednoduchou zmenou adresnosti zodpovednosti sa radikálne znížili náklady a zvýšila produktivita práce. Jednotlivé divízie týchto firiem majú vlastný podnikateľský zámer, a teda aj nákladovú a výnosovú štruktúru. Zamestnancov odmeňujú priamo a adresne v závislosti od dosahovania produktivity prace, a teda aj plnenia podnikateľského zámeru," približuje prezidentka Slovenskej asociácie rizikového kapitálu a zástupkyňa Genesis Private Equity Fund Iveta Griačová. Podniky sa v snahe zvyšovať produktivitu práce a konkurencieschopnosť napríklad zameriavajú na core business, využívajú pritom okrem iného outsourcing, čiže odčleňovanie s hlavnou činnosťou nesúvisiacich oblastí.
Produktivitu práce zvyšujú podľa skúsenosti Viktora Bernáta z fondu rizikového kapitálu K + Venture Partners slovenské podniky často len preto, že ich do toho núti konkurencia, či už v rámci odvetvia alebo medzi štátmi. Väčšina firiem síce uznáva potrebu reštrukturalizácie, tá je však z veľkej miery založená na znižovaní počtu zamestnancov. "Hodina pravdy nastane, keď sa táto cesta vyčerpá. Prevažujúcou hnacou silou pre rast produktivity potom ostane výskum a vývoj, a ten vlastný, slovenský, má veľmi ťažké podmienky," hovorí Bernát. Aj podľa analytikov Slovenskej ratingovej agentúry je znižovanie počtu zamestnancov vzhľadom na konkurenčný tlak iba krátkodobým a málo efektívnym riešením. Uspokojenie sa s nízkou úrovňou miezd môže pre podnik znamenať vznik sociálnych nepokojov s negatívnym dosahom na jeho ekonomiku.
Nie je redukcia ako redukcia
Podľa nezávislého konzultanta Milana Sedláka sa v podnikoch stále bežne využíva plošná redukcia pracovníkov, ktorá je len v menšej miere spojená so zmenou procesov. V praxi nie je potom nič výnimočné, že firma postupne plošne zníži zamestnanosť na takú úroveň, že sa prestanú vykonávať určité dôležité činnosti. "V takomto stave začať so zmenou procesov je veľmi náročné a takmer nerealizovateľné. Pritom, ak by v organizácii najprv došlo k zmene procesov a až následne k redukcii pracovníkov, je možné dosiahnuť neporovnateľne lepší výsledok," hovorí Sedlák. Ako dodáva, vedenie podniku si vie veľmi ľahko zistiť, ako ho ovplyvňuje jeho úroveň produktivity práce. Stačí do výsledovky namiesto vlastných mzdových nákladov dosadiť priemer mzdy v Európskej únii na ich skutočný počet pracovníkov. Takto relatívne ľahko zistia, o koľko musia znížiť náklady, aby mohli existovať o desať rokov.
Ako tiež upozorňuje Sedlák, v slovenských podnikoch pretrváva prezamestnanosť v podporných administratívnych činnostiach. Príčinu vidí najmä v nedostatku odvahy majiteľov a vrcholného vedenia pristupovať k zásadnej zmene procesov a náročnosti práce. "Vo svojej praxi som sa veľa ráz stretol s takým stavom, že znižovať počet ľudí vo výrobe bez zmeny technológie už nebolo možné, pritom administratívnych pracovníkov boli plné poschodia," dopĺňa. Na Slovensku podľa jeho skúseností existuje viacero priemyselných odvetví, kde bezprostredná produktivita výrobných činností je porovnateľná so štandardom Európskej únie. Ak sa však k tomuto číslu pripočítajú podporné administratívne procesy, tak sa porovnanie značne zhoršuje v neprospech SR. Sú však už dnes na Slovensku spoločnosti, ktoré zachytili tento trend (hlavne v oblasti výroby spotrebných výrobkov) a dokázali sa v silnej zahraničnej konkurencii presadiť.
Ako zvýšiť produktivitu
Slovenský pracovný trh charakterizuje pomerne kvalifikovaná sila, avšak väčšina priemyselných odvetví je podľa Slovenskej ratingovej agentúry orientovaná najmä na výroby s nízkou pridanou hodnotou, čo sa negatívne odzrkadľuje na nízkej produktivite práce. Potenciál jej rastu existuje, ale je podmienený najmä orientáciou na sofistikovanejšie výroby. Bez účasti zahraničného kapitálu majú podľa agentúry slovenské podniky iba obmedzené možnosti na zvyšovanie produktivitu práce. Dôvodom je ich nízka kapitálová vybavenosť a zastarané technologické zariadenia. Zahraniční investori môžu priniesť podniku nielen finančné zdroje, know-how, ale aj prípadný nový exportný priestor.
Ako dopĺňa Bernát, produkcia s vysokou pridanou hodnotou si žiada vysokokvalifikovanú pracovnú silu, zvýšenú úroveň školstva a vzdelávania a náklady na výskum a vývoj. Aj vzhľadom na situáciu v slovenskom výskume bude možné aplikovať nové moderné technológie z vlastných zdrojov len veľmi ťažko. Podnikom preto v prvej fáze odporúča dôslednú reštrukturalizáciu - niečo na spôsob Slovenskej televízie - a potom spoluprácu so zahraničnými nositeľmi špičkových technológií. "Na reštrukturalizáciu treba len vôľu, odvahu a nič nepredstierať, len pomenovať veci pravdivým menom," konštatuje Bernát.
Slovenské školstvo má však podľa neho potenciál produkovať ľudí s potrebným vzdelaním, teda takých, ktorí by boli schopní efektívne manažovať a prevádzkovať technológie vyvinuté v zahraničí. "Vzdelanie sa asi stane kľúčovou konkurenčnou výhodou tohto storočia, ak sa už nestalo," hovorí. Na produktivitu slovenských podnikov môže pozitívne vplývať tiež rýchla aplikácia moderných manažérskych postupov. "Slovenské firmy však často nemajú príliš veľkú dôveru - a často ani peniaze - na rýchle prevzatie nových modelov a postupov od poradcov," dodáva.
Investovať do ľudí
V príprave a vyškolení dostatočného počtu pracovníkov na moderné a efektívne metódy riadenia, nové postupy, procesy, ako aj informačné technológie, sú podľa partnera spoločnosti Accenture Luboša Miškufa na Slovensku ešte veľké rezervy. "V súčasnosti dochádza k prílevu zahraničných investícií, na ktorý nie je slovenský trh práce dostatočne pripravený. Navyše vstup do EÚ môže znamenať ďalší odlev talentovaných ľudí do zahraničia," pripomína. Niektorí zahraniční investori už dnes majú ťažkosti s náborom pracovníkov, napríklad v oblasti IT. Tento trend musí podľa neho nevyhnutne viesť k zvyšovaniu mzdových nákladov. Podniky, aby si udržali zamestnancov, budú ich nútené preplácať. To povedie k spomaleniu prílevu investícií, pretože pre zahraničné podniky je dobrá dostupnosť kvalitných pracovných síl s nízkymi nákladmi často jedným z najdôležitejších motívov na investovanie na Slovensku.
Ďalším faktorom obmedzujúcim zvyšovanie produktivity je podľa Miškufa skutočnosť, že sa slovenské podniky vlastnené zahraničnými firmami nezriedka spoliehajú výlučne na transfer znalostí a skúseností z materských spoločností. Tento transfer je pre jazykové, kultúrne a ďalšie bariéry často neefektívny, a niekedy tiež vzhľadom na neschopnosť zahraničných manažérov plne porozumieť miestnym odlišnostiam. Zároveň je v mnohých prípadoch veľmi nákladný a podniky si ho môžu dovoliť len v obmedzenom a nedostatočnom rozsahu.
Nevýhoda nízkych miezd
Produktivita práce je úzko spätá s cenou práce. Jej nízka hodnota na Slovensku je podľa Sedláka v určitých oblastiach brzdou zvyšovania produktivity. Pripomína, že investor sa v takýchto prípadoch - ak to technologický proces umožní, namiesto dôslednej automatizácie rozhoduje ponechať vyššiu náročnosť práce a túto časť investície odložiť na neskoršie obdobie. Preto sa odvetvia s vysokou náročnosťou práce, ktoré si vyžadujú nasadzovanie automatizácie, postupne už v minulosti presúvali z únie do iných oblastí sveta, kde je cena práce podstatne nižšia. Patrí medzi ne hlavne odevný a obuvnícky priemysel. Takýto vývoj predpokladá Sedlák aj na Slovensku.
Výrazne vyššie mzdové náklady vytvárajú v krajinách EÚ oveľa väčší tlak na zoštíhľovanie a zvyšovanie produktivity než na Slovensku. Zamestnanci v únii si podľa Miškufa už uvedomujú, že prípadná nižšia produktivita v ich podniku by mohla spôsobiť jeho zatvorenie a presunutie do krajiny s nižšími nákladmi, a s tým spojenú stratu pracovných miest. "Na Slovensku však zatiaľ tento tlak nie je príliš výrazný, pretože v porovnaní s podnikmi v únii sú tu náklady stále výrazne nižšie, čím sa kompenzuje nižšia produktivita slovenských podnikov. V Českej republike však existuje niekoľko prípadov, keď zahraničný investor presunul výrobu do krajiny s nižšími nákladmi. Ani slovenskí výrobcovia sa preto nemôžu dlhodobo spoliehať na nízku úroveň miezd a budú sa musieť čo najskôr vybrať cestou zvyšovania výkonnosti a produktivity," prízvukuje Miškuf.