Guru svetového manažmentu Peter F. Drucker už dávnejšie povedal, že v budúcnosti môže konkurenčnú výhodu garantovať len vysoko kvalifikovaný ľudský kapitál, ktorý sa dokáže neustále zdokonaľovať. Jednou z metód na zabezpečenie dlhodobého rozvoja ľudských zdrojov je koučing. Najvšeobecnejšie akceptovaná definícia tohto pojmu uvádza, že koučing je "sprevádzanie niekoho procesom učenia a rozvoja", "...schopnosť meniť sa pomocou aktívneho počúvania a kladenia cielených otázok" a "...pomoc nachádzať riešenia".
Pri koučingu ide o vedome vytvorený a riadený proces vývoja, zacielený na neustále zdokonaľovanie. Nevyhnutné sú minimálne dve osoby -- kouč a koučovaná osoba. Cieľom koučingu je z hľadiska koučovanej osoby zdokonalenie samého seba v rôznych oblastiach. Z tohto hľadiska sa posudzuje aj úloha kouča. Napríklad pri práci na "zdokonaľovaní" osobnosti koučovanej osoby kouč spochybňuje jej zvyky, pohľad na veci a udalosti, životné postoje a jestvujúce štruktúry, aby umožnil hlbšiu reflexiu a s ňou spojené zmeny.
Ako to vyzerá v praxi
Koučing tvoria štyri základné fázy: analýza, plánovanie, realizácia a hodnotenie. Všetko sa začína rozhovorom, v ktorom sa kouč a koučovaná osoba spoznávajú. Kouč predstaví základný postup a pravidlá, spolu vypracujú charakteristiku súčasného stavu a ciele a dohodnú individuálny plán. Prvé stretnutie býva zväčša dlhšie, ďalšie nasledujú v odstupe troch až piatich týždňov (podľa potreby) a trvajú približne dve hodiny. Medzitým je možná písomná alebo telefonická komunikácia (listy, telefonáty, e-maily).
Na jednotlivých stretnutiach kouč počúva, kladie otázky, formuluje tézy a spochybňuje ich platnosť, vyjadruje svoj názor na danú vec (napríklad vo forme spätnej väzby), humorne provokuje. Na konci stretnutia sa stručne zhodnotí, k čomu obe strany dospeli a ako k tomu dospeli. Počas reflexie procesu kladie kouč koučovanej osobe otázky: ako sa jej počas stretnutia darilo, aké získala poznatky a aké reakcie na sebe objavila, čo jej príde na um, ak sa zamyslí nad zmenami v pracovnej a osobnej praxi.
Po zhodnotení sa dohodnú ciele, ktoré má koučovaná osoba do budúceho stretnutia uskutočniť. Môže napríklad vyskúšať nové spôsoby správania v pracovnom kontexte, staré návyky môže zmeniť alebo eliminovať. Koučovaná osoba by mala byť na záver stretnutia rozhodnutá nové prístupy použiť. K tomu môže patriť aj obnovený pocit sebavedomia, ktorý môže niekomu pomôcť väčšmi sa držať vlastných jedinečností.
Kompetencie kouča
Kouč by mal byť v prvom rade neutrálnou osobou. Najlepším riešením by preňho malo byť také, ktoré je najlepšie pre koučovanú osobu. Kouč by druhej strane nikdy nemal vnucovať riešenie, ktoré by mu prinieslo výhody. Platí to nielen vtedy, keď je kontrakt o koučingu podpísaný medzi firmou koučovanej osoby a koučom, ale aj vtedy, keď manažér koučuje svojho podriadeného. Dobrý kouč verí, že koučovaná osoba je schopná sama nájsť vhodné riešenie. Jeho úlohou je pomáhať jej pri hľadaní optimálnej cesty.
Podľa internetovej stránky HRweb.sk medzi najdôležitejšie kompetencie kouča patrí praktické psychologické vzdelanie (nie je totožné so vzdelaním na univerzitách pre smer psychológia -- niektorí odborníci a koučovia z praxe tvrdia, že takéto vzdelanie by mohlo byť skôr brzdou), pracovné a životné skúsenosti. Za najcennejšie poznatky, ktoré kouč môže mať, sa považujú práve praktické skúsenosti. Ide najmä o znalosti procesov a štruktúr riadiacich úrovní, všeobecný prehľad o medziľudských vzťahoch a o správaní v organizáciách.
Za hrsť vlastností
Kouč by mal mať pozitívne sebavedomie. Mal by byť nezávislý od uznania koučovanej osoby, pretože niekedy musí pri spätnej väzbe vysloviť veci, ktoré sú nepríjemné. Kouč by sa mal vyznať v komunikácii, vo vedení, v organizácii času, organizácii seba samého spojenej s technikami uvoľnenia a so základnými technikami práce, ďalej v budovaní tímov a hľadaní zmyslu života. Mal by poznať základné súvislosti spojené s oblasťami ako komunikácia, vedenie rozhovorov a vytváranie vzťahov.
Kouč by mal mať vysokú emočnú inteligenciu, to znamená vlastnosti ako sebareflexia (emocionálna sebareflexia, sebahodnotenie a sebavedomie), riadenie seba samého (sebakontrola, dôveryhodnosť, svedomitosť, prispôsobivosť, orientácia na výsledky a činy), sociálne vedomie (empatia a chápanie podnikovej kultúry a organizačného správania), sociálna kompetencia (vizionárske vedenie, vplyv, podporovanie iných, komunikácia, katalyzátor zmien, manažment konfliktov, spájanie súvislostí a tímová práca a spolupráca).
Pokiaľ ide o osobnosť kouča, nemecký odborník na koučing Heike Kretz tvrdí, že mal by uznávať určité hodnoty, správať sa podľa vlastných princípov, stavať na svojich silných stránkach a obchádzať svoje slabiny. Nemal by zabúdať na ustavičné zdokonaľovanie svojho charakteru.
Ako si vyberať kouča
Podľa HRweb.sk dve základné otázky, ktoré by si človek mal položiť pri výbere kouča, znejú: Mám dôveru voči tej osobe? Má dostatočné odborné kompetencie? Obe otázky sa týkajú oblasti dôvery k danej osobe, k jej hodnotám, kompetencii a konceptu. Neskôr môžu prísť na rad napríklad tieto otázky: Ako hodnotím koučov štýl a štruktúru, ktorú dáva jednotlivým stretnutiam? V čom mi pomohla spätná väzba? Ako sa pozerá na moje silné stránky?
Prínos kouča sa odporúča prehodnotiť najneskôr po piatich stretnutiach. Ak sa nedostavili želateľné výsledky, potom niekde nastal problém. Mohlo sa však stať aj to, že situácia, v ktorej sa koučovaná osoba nachádzala, mohla byť veľmi zložitá. Problém sa jednoducho nedal vyriešiť počas piatich stretnutí. Aj v takomto prípade by však už malo byť vidieť nejaké výsledky.
Koučing ako poradenská služba
Koučing je v súčasnosti súčasťou ponuky mnohých personálnoporadenských spoločností. "Proces Management Coaching je forma expertného poradenstva určená pre najvyšších lídrov, členov topmanažmentu, výkonných riaditeľov a podnikateľov aplikovaná v oblasti strategického riadenia," hovorí Ján Menkyna z Amrop Jenewein Group.
Podľa Menkynu sa koučingové postupy využívajú napríklad pri zvyšovaní strategickej a vodcovskej kompetencie, potrebe zvoliť najefektívnejší strategický integračný postup a formu, pri fúzii, akvizícii, reštrukturalizácii a transformácii, v prípade potreby urobiť zásadné zmeny a meniť stratégiu, pri plánovaní a rozvoji manažérskych záloh, vytváraní, riadení, motivovaní a hodnotení nových tímov a nastavovaní ich strategických cieľov, plánov a očakávaní, pri zvyšovaní manažérskej efektivity a výkonnosti a pod.
"Management Coaching sa robí v dôvernej atmosfére formou otvorenej diskusie, vzájomnej profesionálnej inšpirácie, prípadových štúdií, konkrétnych špecifických úloh a zadaní, priamej konštruktívnej spätnej väzby a expertno-poradenskej asistencie pri navrhovaní a stanovovaní konkrétnych akčných plánov a plánov ďalšieho rozvoja," dodáva Menkyna.
Úlohy kouča:
-- pracovať na tom, aby si koučovaná osoba uvedomila, ktoré témy sú z hľadiska ďalšieho rozvoja jej práce a vlastnej osoby dôležité
-- rozvíjať témy, na ktorých si koučovaná osoba želá pracovať
-- podporovať autentické sebavyjadrenie koučovanej osoby
-- podporovať vznik nových perspektív vnímania
Úlohy koučovaného:
-- mať chuť meniť sa a reagovať na podnety vychádzajúce od kouča
-- vžiť sa do nových konceptov správania
-- byť pripravený na spochybnenie jestvujúcich štruktúr myslenia a vzorov správania
-- hľadať odpovede na otázky typu Čo by bolo, keby...?, Je možné, aby...?, Čo sa musí stať, aby...?.
Hlavné metódy koučingu
-- koučovaná osoba pozoruje samu seba v dohodnutých situáciách
-- kouč pozoruje koučovanú osobu na pracovisku,
-- po dohode s koučovanou osobou sa kouč informuje o jej správaní v jej okolí
-- cielený tréning dohodnutých zručností, postojov a pod.
Čo by dobrý kouč mal robiť:
-- klásť prefíkané otázky
-- počúvať a chápať
-- nachádzať riešenia a dôverovať
-- neustále prekvapovať a poskytovať nové inšpirácie
-- mať koncept a dokázať ho presvedčivo a nadšene presadiť
-- uznať svoju chybu
-- nečakať pochvalu
-- sprostredkovať aj pohľady, ktoré sa koučovanej osobe nemusia páčiť
Čo by dobrý kouč nemal robiť:
-- rozprávať o vlastných úspechoch
-- nútiť koučovanú osobu k určitému správaniu
-- pristupovať ku koučovanej osobe s cieľom: "Nie si o. k., ale ja sa postarám o to, aby si bol."