Metóda mapovania mysle je v literatúre i v praxi zaraďovaná medzi metódy a prostriedky podporujúce tvorivosť a kreativitu myslenia. Všeobecne však platí tvrdenie, že väčšina potenciálne opýtaných respondentov nevie, čo tento prístup znamená a tým menej, ako sa v reálnej praxi používa.
Najdôležitejším prvkom strategického myslenia je schopnosť sledovať hlavnú líniu myšlienkových prúdov a všeobecne je možné súhlasiť s tvrdením, že tento spôsob myslenia zodpovedá podstate procesov, prebiehajúcich v súčasnom svete (hlavne v ich rýchlej premenlivosti, turbulencií, nečakaným zvratom, stále rastúcou vzájomnou prepojenosťou, tvrdou konkurenciou) a umožňuje úspešne riadiť v týchto podmienkach procesy akéhokoľvek typu.
Jednou z metód, ktoré zjednodušujú spôsob strategického myslenia a zaznamenávania strategických myšlienok, je metóda mapovania mysle. Mapovanie mysle je univerzálna technika, ktorá umožňuje sprístupniť a využívať celý potenciál ľudského myslenia -- mozgu. Využíva celú škálu nástrojov zaznamenávania a zobrazovania myšlienok, t. j. slová, obrázky, čísla, farby a priestorové zobrazenie -- jednotným a unikátnym spôsobom. Tento spôsob prístupu k mysleniu dáva slobodu v neobmedzenom "túlaní sa" v ľudskej mysli. Mapovanie mysle je využiteľné v každej oblasti života, podporuje myslenie a schopnosť učiť sa a posúvať výkonovo myslenie vpred.
Táto metóda bola opísaná koncom 60. rokov Tonym Buzanom a v súčasnosti ju používajú milióny užívateľov od najmladších po najstarších vždy, keď je nevyhnutné využívať myslenie a mozgový potenciál efektívnejšie a účinnejšie.
Veľmi jednoduchá a zároveň veľmi účinná pomôcka zaznamenávania a mapovania mysle je mind-mapping -- tvorba myšlienkových máp. Myšlienkové mapy sú priamo vo svojej podstate veľmi hierarchické a majú možnosť zachovávať si pojmové vzťahy naprieč touto hierarchiou. Pomáhajú identifikovať kľúčové pojmy, vyznačovať a prezentovať súvislosti medzi myšlienkami a vytvárať zmysluplné štruktúry z toho, čo vieme a čomu rozumieme, pomáhajú pri plánovaní činnosti či projektu tak, že zjednodušujú usporiadanie a zoskupenie myšlienok a zobrazia súvislosti medzi nimi. Pomáhajú hodnotiť skúsenosti či znalosti uvažovaním o kľúčových prvkoch toho, čo vieme alebo toho, čo sme urobili. Táto metóda je vo všeobecnosti použiteľná vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, ktoré zahŕňajú myslenie a schopnosť učiť sa (plánovanie, projektovanie, organizovanie, tvorba poznámok, zhromažďovanie a ukladanie myšlienok a možných príkladov riešení, rozvoj mozgového potenciálu atď.)
Táto metóda nelineárneho znázornenia informácií kombinuje dôležité kľúčové slová alebo celé texty s grafickými vstupmi, pričom medzi týmito informáciami sú vytvárané vizuálne spoje a hierarchie. V určitom ohľade ide o rozšírenie možnosti outline editorov o ďalšiu dimenziu, pretože outline editory sú vzhľadom na svoje úzke prepojenie s textovými editormi v podstate lineárne -- to znamená, že text plynie zhora dole a zľava doprava.
Mind mapping je jednoduchým, ale veľmi účinným prostriedkom a veľkým pomocníkom -- pri čítaní a štúdiu kníh, pri plánovaní času a organizovaní rôznych aktivít. Je to vizuálna mnemotechnická pomôcka využívajúca i ďalšie zmysly. Namiesto toho, aby sme si ako obvykle spisovali na papier resumé, osnovu alebo poznámky zľava doprava, začína sa uprostred na šírku položenej stránky. Téma sa zo stredu lúčovito vetví na jednotlivé body, okolo nich sa lúčovito podľa vzťahov a hierarchie vetvia na ďalšie vetvičky, až to celé pripomína korunu stromu -- informácie sa šíria a vetvia z jedného uzla do všetkých smerov. Jednotlivé uzly však môžu byť ľubovoľne rozmiestnené na ploche a k tomu ešte ľubovoľne prepojené s ďalšími uzlami. Symboly, obrázky a spojnice medzi jednotlivými vetvami nakoniec vyústia do farebného zobrazenia celého dokumentu. Nielenže sa ušetrí miesto -- jedným obrázkom sa dá znázorniť celá prezentácia alebo kapitola knihy, ale informácie sú ľahšie zapamätateľné. Dokonca je možné do tejto obrazovej schémy začleniť i veci, ktoré vás napadnú neskôr, čo sa v klasickom textovom editore dá len veľmi ťažko. Takéto myšlienkové mapovanie trvá len pár minút, avšak spôsobí, že si v hlave zrovnáte myšlienky, preniknete do témy, pričom čas potrebný na tvorbu takejto mapy je 5 až 10 minút. Pre zjednodušenie a sprehľadnenie práce je tiež možné niektoré vetvy skryť alebo, naopak, zobraziť. Okrem textových uzlov je tiež možné pridávať hypertextové odkazy, čo ďalej zvyšuje použiteľnosť produktu, ktorý sa tak dostáva do úplne inej kategórie aplikácií ako bežné outline editory.
V súčasnosti existuje viacero aplikácií, ktoré umožňujú zvládnutie všetkých požadovaných úkonov a činností pri zaznamenávaní, vytváraní a zdieľaní týchto máp mysle, pričom jedným z najpoužívanejších je produkt MindManagerX5 od firmy Mindjet.
StoryEditor