Čas nízkych úrokov v USA sa kráti

Čas rekordne nízkych úrokov v Spojených štátoch amerických sa kráti. Federálny rezervný systém, centrálna banka USA, by v priebehu júna mal začať postupne zvyšovať svoju základnú sadzbu na federálne fondy, ktorá má v súčasnosti iba jedno percento, čo je najmenej za posledných 45 rokov. V sprísňovaní menovej politiky sa Fed nezastaví, až kým sadzba nedosiahne aspoň štyri percentá. Taký je výsledok prieskumu agentúry Bloomberg medzi významnými hráčmi na finančnom trhu USA. K štvorpercentnej úrovni sa podľa analytikov centrálna banka dopracuje koncom budúceho roka, prípadne o pár mesiacov neskôr.
Súčasné americké úroky podľa Caryho Leaheyho z Deutsche Bank už nezodpovedajú ekonomickej realite. Nízke úroky sú vhodné pre ekonomiku, nachádzajúcu sa v recesii, čo nie je prípad USA. Hrubý domáci produkt Spojených štátov sa v prvých troch štvrťrokoch 2003 zvýšil o vyše štyri percentá. "Úroky, ktoré majú dnes USA, sú pre núdzové prípady," povedal Leahey. Teraz potrebujú sadzbu, ktorá podľa neho viac korešponduje s vysokými tempami hospodárskeho rastu. Menová politika je príliš voľná aj podľa Edwarda McKelveyho, hlavného ekonóma spoločnosti Goldman Sachs. Doplnil, že nízke úroky udržiavajú hospodársky rast nad potenciálnou hodnotou, čo bez zásahu Fedu môže viesť k prehriatiu ekonomiky. "Trh vnútorne s takýmito úrokmi nesúhlasí," zdôraznil McKelvey, ktorý očakáva, že v roku 2006 by sa základná sadzba mohla dostať až na štyri a pol percenta.
Analytici predpokladajú, že Výbor Fedu pre operácie na voľnom trhu by na svojom júnovom stretnutí mohol zvýšiť úroky o 25 bázických bodov (stotín percenta). Ak sa tak stane, pôjde o prvý posun nahor po vyše štyroch rokoch. Naposledy totiž Fed zvyšoval úroky v máji 2000, a to o pol percentuálneho bodu na šesť a pol percenta. Základná úroková sadzba Fedu začala opäť klesať v januári 2001, pričom na jedno percento sa dostala v júni minulého roka. Príčinou znižovania bola obava z recesie hospodárstva a deflácie, čiže poklesu cenovej hladiny.
Zvyšovanie úrokov už nepriamo naznačili aj predstavitelia Fedu. Jeden z jeho guvernérov Ben S. Bernake však v závere uplynulého týždňa uviedol, že akékoľvek kroky, ktoré centrálna banka urobí, budú opatrné a malé. Bernake sa neobáva, že americká ekonomika by mohla mať v nasledujúcich mesiacoch problémy s infláciou. Tá podľa neho zostane v tomto a nasledujúcom roku stabilná. V apríli dosiahla miera inflácie v USA bezmála dve a pol percenta.
Kľúčová úroková sadzba Fedu je základným kritériom, od ktorého sa odvíja výška trhových úrokových sadzieb. Je dôležitá nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre štát. Aj od nej závisí, za akú cenu vláda získa na trhu prostriedky na prefinancovanie deficitu štátneho rozpočtu. Odvíja sa od nej takisto výška úrokov z vkladov i úverov. Táto sadzba v skutočnosti nie je reálnou sadzbou, ale len určitou cieľovou hodnotou, ktorú by predstavitelia Fedu radi videli v obchodoch na medzibankovom trhu. V prípade, že banky sa až príliš odchyľujú od tejto hodnoty, nastupuje Fed so svojimi operáciami na voľnom trhu.