Cenu ropy ťahá vysoká spotreba

Od konca roku 2001, keď akciové trhy prekonali osemnásť mesiacov trvajúci pokles a barel americkej ropy WTI stál 18 dolárov, sa cena ropy strojnásobila. Vysoké ceny ropy spôsobili vo všetkých obdobiach nazývaných ropnými šokmi recesiu svetovej ekonomiky a silný nárast inflácie. Tentoraz sa tak nestalo. Rast svetového HDP je bezpečne nad dlhodobým trendom a inflácia ostáva na prijateľných úrovniach.
Hlavným dôvodom, prečo vysoké ceny ropy nespôsobili kolaps svetovej ekonomiky, je uvoľnená menová politika, ktorá podporuje spotrebu a bublinu na trhu nehnuteľností vo viacerých krajinách. Expanzívna monetárna politika je v posledných rokoch typická okrem iných aj pre hlavných ťahúňov globálnej ekonomiky -- USA a Čínu, ktoré sú zároveň najväčšími spotrebiteľmi ropy.
Súčasný rast cien nemôžeme nazývať ropným šokom, keďže nejde o výpadok na strane ponuky, ale trh reaguje na silný svetový dopyt. Rast globálneho HDP, ako aj spotreba ropy, boli v minulom roku najsilnejšie za ostatných 30 rokov.
Dnešný vývoj cien sa od ropných šokov odlišuje najmä tým, že ide o postupný rast. V roku 1979 sa ceny zdvojnásobili za šesť mesiacov. Tentoraz im to trvalo osemnásť mesiacov, vďaka čomu sa mohli domácnosti a firmy na novú situáciu lepšie pripraviť. Ako uviedla OECD vo svojej správe k stavu svetovej ekonomiky, postupnosť rastu cien spôsobuje veľa neistoty, keďže je ťažké odhadnúť, kam až cena ropy vystúpi. Reálna cena ropy je podľa viacerých odhadov stále nižšia ako pri troch ropných šokoch. Závisí to však od metodológie. Pri porovnaní amerických spotrebiteľských cien by mala byť cena asi 90 dolárov, aby dosiahla vrchol z roku 1980, je však už vyššie ako v rokoch 1974 a 1990, analyzoval týždenník The Economist. Ďalším argumentom je fakt, že spotreba ropy je dnes oveľa efektívnejšia. Vyspelé krajiny dnes potrebujú v porovnaní so 70. rokmi asi polovicu ropy na jednotku produkcie. To však neplatí o celom svete, mnohé rozvojové krajiny v efektivite spotreby ropy vôbec nenapredujú.
Podľa prepočtov MMF, rast cien ropy o desať dolárov spôsobí v nasledujúcom roku pokles svetového výstupu o 0,6 percenta. Nárast o 30 dolárov v uplynulom roku by tak mal znamenať rast nižší takmer o dve percentá. Tieto odhady sú však založené na predchádzajúcich šokoch, keď bol dôvodom rastu výpadok na strane ponuky: embargo OPEC v rokoch 1973 až 1974, iránska revolúcia v roku 1979 a iracká invázia do Kuvajtu v roku 1990. Po obnovení dodávok ropy sa jej cena okamžite vrátila späť. Dnes je príčina na strane dopytu, čo naznačuje dlhodobé zotrvanie cien na vysokých úrovniach.
Cenu ropy aj naďalej ovplyvňujú špekulatívni investori, ktorí v očakávaní ďalšieho rastu tlačia ceny nahor, čo môže byť priestor na ich korekciu. Nepochybne sa však zvýšila rovnovážna cena "čierneho zlata". Z analýz investičnej banky Goldman Sachs vyplýva, že jej priemer by mal byť v budúcom roku 68 dolárov a 60 dolárov v nasledujúcich piatich rokoch, uviedla agentúra Reuters.