Zriaďovatelia štyroch z nich už schválili transformačné projekty, založili akciové spoločnosti a požiadali úrad o vydanie povolenia. Jediná, ktorá tak zatiaľ nespravila, je najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Právomoci zriaďovateľa v jej prípade vykonáva ministerstvo zdravotníctva. Minister by mal schváliť transformačný projekt poisťovne a založiť akciovú spoločnosť, ktorá musí do konca marca požiadať úrad o vydanie povolenia. Zdravotné poisťovne vo forme akciových spoločností vzniknú až dňom zápisu do obchodného registra.
Šťuky zatiaľ nepribudli
Predvídať budúci vývoj nie je jednoduché. O založení novej zdravotnej poisťovne uvažovali napríklad primátori miest, ktoré pred dvoma rokmi získali zriaďovateľské kompetencie k nemocniciam, ležiacim na ich území. S myšlienkou vlastnej poisťovne koketovala aj Slovenská lekárska komora, ale aj minimálne jedna z komerčných poisťovní, ktoré už dnes ponúkajú služby doplnkového zdravotného poistenia.
Nový zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou podmieňuje založenie novej poisťovne jej základným imaním minimálne 100 mil. Sk, na rozdiel od predchádzajúceho zákona o zdravotnom poistení však nestanovuje minimálny počet poistencov. Napriek tomu sa zdá, že v krátkej budúcnosti nové zdravotné poisťovne pravdepodobne nepribudnú.
Najväčšou zdravotnou poisťovňou aj po transformácii na akciovú spoločnosť ostane VšZP. Poisťuje viac ako tri milióny klientov, čo je približne 60 percent obyvateľov Slovenska. Podľa zákona musí 100 percent jej akcií ostať v rukách štátu a spravovať ich bude ministerstvo zdravotníctva.
Druhou štátnou poisťovňou, poisťujúcou približne 20 percent obyvateľov, ostáva Spoločná zdravotná poisťovňa. Jej akcionármi budú ministerstvá dopravy, pôšt a telekomunikácií, obrany a vnútra. Ostatné tri poisťovne budú mať súkromných akcionárov, ktorí doteraz figurovali ako zriaďovatelia týchto poisťovní.
Najväčšou neštátnou zdravotnou poisťovňou bude pravdepodobne Chemická zdravotná poisťovňa Apollo. Jej zriaďovateľmi je rafinéria Slovnaft Bratislava, Nafta Gbely a Matador Púchov a tieto spoločnosti by sa mali stať aj prvými akcionármi zdravotnej poisťovne, transformovanej na akciovú spoločnosť. Investičná skupina Penta Group ohlásila záujem stať sa v budúcnosti akcionárom Apolla. Táto investičná skupina pritom už dnes kontroluje niektorých zriaďovateľov a budúcich akcionárov dvoch najmenších poisťovní -- Združenej zdravotnej poisťovne Sideria Istota a Vzájomnej zdravotnej poisťovne Dôvera. Prvá z nich má sídlo v Košiciach a jej zriaďovateľmi bol Slovenský investičný holding Bratislava (predtým VSŽ Košice), Závod SNP Žiar nad Hronom a dve firmy v úpadku -- Oravské ferozliatinárske závody Istebné a Kovohuty Krompachy. Zriaďovateľom Vzájomnej zdravotnej poisťovne Dôvera je Dôvera, a. s., Bratislava, ovládaná investičnou skupinou Penta Group.
Je možné, že po transformácii dnešných piatich zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti dôjde k zlúčeniu niektorých z nich, respektíve k vstupu ďalšieho investora do ich akcionárskych štruktúr. Najpravdepodobnejším kandidátom na vstup nového hráča na trh je niektorá z komerčných poisťovní, ktoré si tak môžu rozšíriť svoje aktivity aj na oblasť verejného zdravotného poistenia.
Zaujímavé bude sledovať, či sa investičnej skupine Penta Group podarí získať aj poslednú neštátnu zdravotnú poisťovňu Apollo a ako dlho štát vydrží vlastniť dve konkurujúce si zdravotné poisťovne -- VšZP a Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Na ich prípadné zlúčenie či privatizáciu aspoň jednej z nich však bude treba zmenu zákona v parlamente.
Zmeny pre klientov
Transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti sa klientov -- poistencov takmer vôbec nedotkne. Novovzniknutá zdravotná poisťovňa vo forme akciovej spoločnosti bude totiž priamym nástupcom zaniknutej verejnej zdravotnej poisťovne. Preberie jej klientov, ale aj majetok, záväzky a pohľadávky. Preto nebude potrebné ani podávať nové prihlášky do zdravotného poistenia. Samozrejme, ak klient cíti potrebu zmeny, môže si vybrať inú poisťovňu a podať v nej prihlášku. Ak tak stihne urobiť do 30. septembra, klientom novovybranej poisťovne sa môže stať až od januára nasledujúceho roku, ak prihlášku podá v októbri, novembri či decembri, bude to rovnaké, ako keby ju podal po 1. januári.
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou ide o podstatné sprísnenie podmienok na zmenu poisťovne. Jeho cieľom je zamedziť tzv. poisťovacej turistike, keď klienti menili svoju zdravotnú poisťovňu podľa momentálnych potrieb svojho ošetrujúceho lekára. A tak sa často stávalo, že pacient do jednej zdravotnej poisťovne odvádzal poistné, ale v prípade potreby financovania náročnejšieho ošetrenia poisťovňu zmenil a náklady na jeho liečbu tak nehradila tá poisťovňa, kde si ich "predplácal". Obmedzenie možnosti na zmenu poisťovne zvýši stabilitu systému a možno očakávať, že v budúcnosti sa ročná lehota minimálne zdvojnásobí. Už dnes zdravotné poisťovne uhrádzajú niektoré preventívne zdravotné prehliadky s dvojročnou periodicitou, a ak pacient každý rok zmení svoju poisťovňu, tak by jeho ošetrujúci lekár mohol požadovať uhradenie týchto prehliadok častejšie, než na akú frekvenciu má pacient zákonný nárok.
Novinkou je povinnosť pre zdravotné poisťovne vytvoriť a viesť zoznam poistencov, čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Doteraz takéto zoznamy viedli jednotlivé zdravotnícke zariadenia, podľa nového zákona by ich mali viesť pre každú chorobu osobitne jednotlivé poisťovne. Ďalšou zmenou je uhrádzanie len neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prípade tých platiteľov zdravotného poistenia, ktorí viac ako tri mesiace neuhradili preddavok na zdravotné poistenie, alebo ktorí sa do systému verejného zdravotného poistenia neprihlásili. Táto sankcia sa netýka zamestnancov, za ktorých odvody na zdravotné poisťovne neplatí ich zamestnávateľ.
Mediálne známymi sa stali ďalšie novinky -- zvýšenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu, rozšírenie okruhu platiteľov poistného napríklad o konateľov firiem či umelcov, podnikajúcich na základe autorského zákona, ale aj rozšírenie okruhu poistencov, za ktorých poistné platí štát.
Zásadnou zmenou je aj preddavkové platenie odvodov, podobné plateniu dani z príjmov. V lehote podávania daňových priznaní k dani z príjmu fyzických osôb budú platitelia poistného podávať aj tzv. ročné zúčtovanie poistného, po prvý raz v roku 2006. Na základe skutočných príjmov za predchádzajúci rok tak buď doplatia odvody na zdravotné poistenie, alebo svoju zdravotnú poisťovňu požiadajú o vráteniu preplatku.
Garancia istoty
Nový systém verejného zdravotného poistenia mení zdravotné poisťovne z verejných inštitúcií, zriadených priamo zákonom alebo na jeho základe, na súkromné obchodné spoločnosti zriadené podľa Obchodného zákonníka. Poisťovne v doterajšej podobe pritom nezvládali financovať v plnej výške náklady na zdravotnú starostlivosť a každá z nich eviduje záväzky voči zdravotníckym zariadeniam. Navyše, VšZP a Spoločná zdravotná poisťovňa majú aj záväzky voči štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ, ktorá odkúpila časť pohľadávok zdravotníckych zariadení, ale aj bývalého osobitného účtu prerozdelenia. Napriek tomu jestvujúce dlhy existenciu zdravotných poisťovní ako akciových spoločností zatiaľ neovplyvňujú.
Zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad poskytovanou zdravotnou starostlivosťou definuje vlastné imanie transformovaných zdravotných poisťovní ako rozdiel medzi majetkom doterajšej poisťovne a jej záväzkami. Takýto postup by viedol minimálne v prípade najväčších poisťovní k zápornému vlastnému imaniu a teda k povinnosti vyhlásiť konkurz na majetok akciovej spoločnosti. Zákon preto z vlastného imania vylučuje zostatky, pohľadávky a záväzky základného, účelového a rezervného fondu doterajšej poisťovne, z ktorých sa financovala zdravotná starostlivosť, a ktoré sa preto najviac zadlžili.
Vlastné imanie transformujúcich sa poisťovní tak vlastne predstavuje len majetok doterajšej zdravotnej poisťovne (vrátane jej správneho fondu), očistený o záväzky správneho fondu, z ktorého poisťovňa financovala svoju činnosť. Takéto vlastné imanie pritom musí dosahovať najmenej 110 mil. Sk, čo je súčet minimálneho základného imania (100 mil. Sk) a minimálne 10-percentného rezervného fondu.
Zdravotné poisťovne sú od začiatkom roku klientmi Štátnej pokladnice, a nič sa na tom nezmení ani ich transformáciou na akciové spoločnosti. Ako klienti Štátnej pokladnice tak požívajú nadštandardnú ochranu v oblasti exekúcií či prípadného konkurzu a vyrovnania. Nad ich hospodárením by mal bdieť aj novovytvorený Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý okrem iného dáva predbežný súhlas na všetky dôležité zmeny v poisťovniach. Možnou zábezpekou je aj preukazovanie platobnej schopnosti poisťovne minimálne vo výške troch percent poistného po prerozdelení. Zákon o zdravotných poisťovniach navyše upravuje aj problematiku konfliktu záujmov a pre členov orgánov poisťovne a nimi priamo riadených vedúcich pracovníkov zavádza povinnosť minimálne trojročnej praxe v odbore finančného trhu alebo zdravotného poistenia.