Na Slovensku ste sa preslávili ako krízový manažér. Na nohy ste totiž postavili firmu, ktorá – ako ste sám povedali – bola už dávno mŕtva, no nevedela o tom. Zo spoločnosti Východoslovenské železiarne (VSŽ), ktorá zamestnávala tisícky ľudí, ste práve vy spravili výlučne hutnícky podnik, ktorý ste predali Američanom z U.S. Steel. Zobrali by ste dnes túto ponuku opäť?
Dnes už nie. V čase, keď som túto výzvu prijal, som si to mohol dovoliť. Nebol som totiž ženatý, nemal som deti. Vtedy som si mohol dovoliť zobrať prácu, ktorá so sebou prinášala i ohrozenie života. Mnoho ľudí práve z dôvodu, že sa báli o svoj život, odmietli so mnou do toho ísť. V súčasnosti by som do toho nešiel.
Ohrozenie života súviselo s tým, že ste v štátnom podniku rušili aj dvadsaťročné zmluvy. Boli výhodné len pre niektorých ľudí, spoločnosť ťahali ku dnu. Sú už časy, keď topmanažérom v štátnych firmách ide o život, definitívne za nami?
Dúfam, že áno. Kríza a zlá ekonomická situácia vo svete však môžu viesť k politickým zmenám, ktoré nebudú dobré. V tom prípade si viem predstaviť všelijaké veci, pričom tieto časy sa vrátiť môžu. Čiže pevne verím, že toto je už za nami, no návrat nevylučujem.
A výzvu, keď by ste mali ozdraviť firmu, no o život by už nešlo, by ste zobrali?
Keď je to výlučne otázka riešenia komplikovanej situácie v tej-ktorej firme... To mi nikdy problém nerobilo.
Dostali ste teda takú ponuku? Prijmete ju?
Ponuky tohto typu už nedostávam. Mám vlastnú investičnú spoločnosť Benson Oak, v ktorej portfóliu sa nachádza viacero firiem. Už sa starám iba o ne.
| | Celý rozhovor nájdete v zajtrajších Hospodárskych novinách. |