To je len pár príkladov mýtov, ktoré sprevádzajú súčasnú dlouhovú krízu.
Dlhovú krízu sa stále nedarí uhasiť a s tým rastie dopyt aj po rýchlych a jasných riešeniach, ktorá stále nie sú v dohľadne. Za celú dobu, čo kríza eskaluje, si svet privykol na veľa mýtov, ktoré je potrebné vyvrátiť.
Tak napríklad vznikajú analýzy, akým spôsobom by sa Nemecko malo vrátiť k marke. Je to vôbec možné? A ako je na tom v skutočnosti Taliansko? Pripravili sme pre vás vysvetlenie piatich mýtov súčasnej európskej krízy.
1. mýtus: Krajiny skrachujú, ak výnosy dlhopisov vzrástli nad 7%
Trhy a odborníci si vždy radi nájdu hranicu, podľa ktorej sa môžu orientovať. Magické číslo súčasnej krízy je 7%. V súčasnosti je všeobecne zažité, že ak výnosy desaťročných dlhopisov u niektorých krajín prevýšia túto úroveň, krajina svoj dlh nemôže dlhodobo udržať. Napríklad premiéri Portugalska a Talianska odstúpili, keď sa výnosy k tejto hranici priblížili.
O tom, že táto hranica môže byť aj vyššia, svedčia napríklad údaje z histórie. V roku 1981 totiž výnosy 10-ročných vládnych dlhopisov USA vystúpili až na 15,8 percenta a po celú nasledujúcu dekádu sa držali nad úrovňou 7 percent. A skrachovali snáď Spojené štáty?
Podobne na tom bola Taliansko - pri obdobnom dlhu v polovici 90. rokov dosahoval výnos z dlhopisov takmer 14% GRAF TU
Ďalším dôkazom môže byť aj pohľad do nie príliš vzdialenej histórie. Ešte v roku 2010 bola za kritickú hranicu považovaná hodnota 5%.
2. mýtus: Taliansko je na kolenách
Taliansko je jedna za štyroch európskych krajín, ktorá dokáže generovať rozpčtové prebytky, tzn. že vyšší výber daní pokryje vládne výdavky, ak ale do nich nezapočítame náklady na obsluhu dlhu. Teoreticky by tak Taliansko mohlo kvôli svojmu dlhu zbankrotovať, ale zároveň by mohlo vyplácať platy štátnym zamestnancom a dôchodky občanom.
Veritelia budú hovoriť, že Taliansko by v tomto prípade bola v situácii, keď už si nebude môcť na trhu od investorov požičať. Spomeňme si ale na Brazíliu, ktorá kvôli dlhu "zbankrotovala" dohromady 9 krát, a nemá problém s dopytom investorov po jej cenných papieroch.
3. mýtus: Nemecko môže jednoducho opustiť eurozónu
Nemecko sa nemôže len tak vrátiť späť do minulosti a jednoducho prejsť späť k svojej mene marke. Európska únia je v súčasnosti obrovský Hotel California, ktorý hostia nemôžu opustiť. Je nemožné kvôli súčasným zmluvám opustiť Úniu alebo spoločnú menu. A proces prijatia novej zmluvy je behom na dlhú trať, aj keď kríza tieto veci spravidla zrýchľuje.
4. mýtus: Grécky alebo portugalský bankrot znamená koniec eura
Investori si rýchlo zvykli na predstavu, že bankrot jedného zo štátov eurozóny môže privodiť rozpad celého eura. V zmluvách EÚ nie je nič o tom, že by sa eurozóna mala rozpadnúť, ak jeden z jej členov vyhlási bankrot.
5. mýtus: Európske vlády nikdy nevyrovnajú svoj dlh
Väčšina európskych štátov vykazuje ročné rozpočtové schodky, to znamená, že výber daní nepokryje ich výdavky. Ďalšou možnosťou krajiny je potom získať peniaze od veriteľov. Ale to nie je všetko.
Vlády môžu predať majetok a každý európsky štát má svoj rodinný poklad, ktorý môže predať. Tak napríklad francúzsky fond Caisse des Dépôts et Consignations má majetok v hodnote 270 miliárd eur.
Fond bol vytvorený v roku 1816, aby obnovil dôveru vo francúzske financie po Napoleonových vojnových výpravách. Tento fond sa tak stal najväčším jednotlivým investorom v indexe CAC 40. Vlastní napríklad podiely v spoločnosti Veolia, Alcatel-Lucent alebo v PSA Peugeot Citroën.
Vlády krajín potom vlastnia paláce, hrady a zámky, lesy, vojenské územia. Pri všetkom spomenutom je ťažké odhadnúť hodnotu, ale ak by sa vláda rozhodla predať niektoré z týchto aktív, získala by tým veľký objem peňazí.