Priame zahraničné investície do východnej Európy klesli

Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) vo svojej najnovšej správe o toku investícií vo svete World Investment Report 2004 poukazuje na neočakávaný pokles prílevu priamych zahraničných investícií do krajín strednej a východnej Európy, ktorých hodnota sa vlani medziročne znížila z 31 na 21 miliárd dolárov.
Podľa správy tento vývoj nastal takmer výlučne v dôsledku ukončenia privatizácie v Českej republike a na Slovensku, ktorá v roku 2002 spôsobila výrazné zvýšenie PZI v regióne. Nové investičné projekty sú zas rozložené na dlhšie obdobie a obyčajne majú menší rozsah, takže nedokázali vykompenzovať pokles investícií súvisiacich s privatizáciou. A hoci veľké automobilky si zvolili tieto dve krajiny za sídlo svojich nových tovární, realizácia týchto projektov sa skončí až v roku 2005 alebo 2006, takže príslušný objem priamych zahraničných investícií sa prejaví až v danom období.
Mimo ČR a SR bol pokles prílevu PZI do ostatných krajín regiónu iba mierny z 19 na 18 miliárd dolárov. Kým prílev PZI vzrástol v prípade desiatich krajín, v deviatich klesol, pričom Poľsko nahradilo ČR v pozícii najväčšieho príjemcu. Podiel prílevu PZI na tvorbe hrubého fixného kapitálu sa vlani medziročne znížil zo 17 na 10 percent.
Odlev PZI zo strednej a z východnej Európy vlani dosiahol rekordnú úroveň, keď sa oproti roku 2002 zvýšil o päť miliárd dolárov. Skupina ôsmich KSVE, ktoré sa v máji tohto roka stali členmi únie, zaznamenala vlani medziročný pokles prílevu PZI z 23 na 11 miliárd dolárov. Ak by sa však nebral do úvahy privatizačný cyklus, UNCTAD očakáva výrazné zlepšenie investičných vyhliadok nových členov EÚ v blízkej budúcnosti.
Prílev PZI do ostatných 11 krajín regiónu vlani medziročne vzrástol z 8,6 na 9,5 miliardy dolárov, čo zodpovedá zvýšeniu ich podielu na celkovom príleve investícií do KSVE z 28 na 45 percent.
Odlev PZI zo strednej a z východnej Európy sa vlani zvýšil o 42 percent z piatich na sedem miliárd dolárov. Najväčším zdrojom odchádzajúcich investícií bolo Rusko s podielom 59 percent. Podiel odlevu PZI k ich prílevu do regiónu sa vlani v porovnaní s rokom 2002 viac než zdvojnásobil zo 16 na 33 percent.

Nové automobilové centrum Európy
Vďaka investíciám do veľkých továrenských projektov má Slovensko šancu stať sa významným európskym centrom na výrobu automobilov. Do roku 2006, keď majú začať pracovať všetky továrne, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe, dosiahne SR kapacitu 850-tisíc vozidiel ročne. Podľa UNCTAD sa tak Slovensko v priebehu 15 rokov môže zmeniť z krajiny s nulovou kapacitou na kľúčového hráča na medzinárodnej automobilovej scéne.
Kostru slovenského automobilového priemyslu v súčasnosti tvoria tri veľké továrne: Volkswagen, PSA Peugeot-Citroën a Hyundai/Kia. Slovensko úspešne prilákalo automobilky vďaka piatim faktorom. V prvom rade sa všetky tri lokality nachádzajú blízko západnej Európy a v strede 500-kilometrového územia, ktoré zahŕňa 13 automobilových tovární a stovky dodávateľov v Maďarsku, ČR, Poľsku a Slovinsku. SR profituje z dobrého dopravného spojenia a voľného pohybu tovaru v rámci rozšírenej EÚ, vzdelanej pracovnej sily a nízkych mzdových nákladov, ktoré sú mimoriadne konkurencieschopné vzhľadom na určité omeškanie SR v súvislosti s prílevom PZI. Toto omeškanie spôsobilo, že mzdy boli nižšie než v ostatných KSVE, ktoré boli tradičnými magnetmi PZI (Poľsko, Maďarsko, ČR) a medzičasom zaznamenali vzostup miezd.
Ďalším faktorom je zvýšenie dodávateľských kapacít na Slovensku, ku ktorému výrazne prispel VW výstavbou dvoch priemyselných parkov. Kým hodnota produkcie automobilových dodávateľov v roku 1997 dosiahla zhruba 450 miliónov dolárov, vlani sa zvýšila takmer päťnásobne približne na 2,5 miliardy dolárov, z čoho 60 percent odoberá VW.
V prípade PSA a KIA slovenská vláda v rámci limitov EÚ na štátnu pomoc poskytla pozemky, financie na výstavbu, dotácie na vzdelávanie pracovnej sily a daňové úľavy. Priame platby pre Kia odhaduje UNCTAD zhruba na 170 miliónov dolárov, kým štátne výdavky na tento projekt dosiahli 50 miliónov dolárov. PSA by mal vo forme štátnej pomoci získať 114 miliónov dolárov.
Na druhej stranne automobilky sa stali zdrojom investícií do pracovných miest. VW počas 13-ročnej prítomnosti na Slovensku investoval do bratislavskej továrne zhruba 1,3 miliardy dolárov. Celkové investície PSA v čase dokončenia a spustenia továrne sa odhadujú na 830 miliónov dolárov a Kia na 1,5 miliardy dolárov. VW zamestnáva približne 11-tisíc ľudí a jeho dodávatelia viac než deväťtisíc. Každá nová továreň má zamestnať tritisíc ľudí, s čím sa spájajú ďalšie tisíce pracovných miest v dodávateľskom sektore.
Slovenské úrady však musia zvládnuť niektoré výzvy, ak chce krajina plne ťažiť z príležitostí, ktoré ponúka rozvíjajúci sa automobilový priemysel. Prvá súvisí s kvalifikáciou pracovnej sily a so mzdovými nákladmi. Nové továrne a dodávatelia budú potrebovať vzdelaných ľudí a keďže závody nie sú od seba veľmi vzdialené, môže vzhľadom na nedostatok pracovnej sily nastať rast miezd. Štát tak zrejme bude musieť pomôcť spoločnostiam, ktoré sa budú chcieť stať dodávateľmi nových tovární, pretože slovenský dodávateľský sektor je v porovnaní s ČR a Poľskom menej rozvinutý. Dokonca aj v najoptimistickejšom scenári bude Slovensko možno nútené dovážať náhradné dielce zo susedných krajín.
Štát by mal podľa UNCTAD venovať veľkú pozornosť aj dokončeniu diaľničného systému, ktorý spojí tieto tri továrne so západoeurópskou dopravnou sieťou.