Napríklad v tomto roku jednotlivé rezorty majú dať na vývoj a výskum asi 1,5 miliardy korún, pričom výskumným ústavom, ktoré už dnes fungujú na komerčnej báze, sa nepáči, že nový zákon viac preferuje univerzity. Podľa ministra školstva Martina Fronca však zákon zavádza len konkurenciu. "Súťaž vyhrá a peniaze od štátu dostane ten, kto má kvalitný projekt," zdôrazňuje. Priamo sa bude podľa neho podporovať iba Slovenská akadémia vied a vysoké školy. Podnikateľský sektor sa môže podľa terajšieho návrhu zákona uchádzať o prostriedky na konkrétnu úlohu.
Podnikateľský sektor pritom už v súčasnosti financuje polovicu výskumu a vývoja na Slovensku, o niekoľko rokov sa tento podiel má zvýšiť až na 75 percent. Vo veľkej miere na tom participujú spomínané výskumné ústavy. Napríklad púchovský Matador dáva ročne 3 percentá z vlastných tržieb na činnosť Výskumného ústavu gumárenského, ktorý je divíziou firmy. "Pokrývame tým 80 percent našej činnosti, zvyšné peniaze ústav získava z predaja know-how," povedal riaditeľ ústavu Miroslav Klabník.
Rozhodujúcimi akcionármi Výskumného ústavu mliekarenského sú zasa veľké mliekarne na Slovensku, zväčša so zahraničným kapitálom. "Ročne utŕžime vyše 20 miliónov korún. Bezo zvyšku si ich musíme zarobiť sami. Zhruba 40 percent našej činnosti tvorí vlastný výskum, asi 35 percent zabezpečuje naše skúšobné laboratórium, ktoré má akreditáciu na povinné hodnotenie surového kravského mlieka, a zvyšok peňazí získavame z priamej činnosti pre mliekarenské a potravinárske firmy," konštatuje zástupca riaditeľa ústavu Vladimír Boroš.
Podnikatelia a priemyselníci sú presvedčení, že by bolo treba posilniť najmä aplikovaný výskum, čo sa následne prejaví vo zvýšenej konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky. Návrh zákona jednoznačne preferuje vysokoškolský sektor, tvrdí aj Zväz priemyselných výskumných a vývojových organizácií. Na princípe súťaže by podľa zväzu mali participovať rovnoprávne všetky tri sektory, teda vysoké školy, SAV i rezortný výskum.
Slovensko je vo financovaní vedy na chvoste
Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat financovanie vývoja a výskumu je na Slovensku najnižšie z krajín Vyšehradskej štvorky. Menej financií na vedu v krajinách Európskej únie v roku 2003 dali len na Cypre a v Lotyšsku. V súčasnosti jednotlivé štáty vynakladajú na financovanie vývoja a výskumu necelé 2 percentá HDP, vo Švédsku je to vyše 4,2 a vo Fínsku 3,5 percenta. Na Slovensku je to zhruba 0,5 percenta. Vývoj a výskum patrí k prioritám Lisabonskej stratégie, podľa ktorej do roku 2010 by mali krajiny Európskej únie ročne vynakladať na túto oblasť 3 percentá HDP, pričom podnikateľský sektor sa má na financovaní podieľať 75 percentami.
| Výdavky na výskum a vývoj v Slovenskej republike (tis. Sk) | ||||
|
2000 |
2001 |
2002 |
2003 | |
| Výdavky na výskum a na vývoj |
6 085 506 |
6 466 807 |
6 332 656 |
7 016 275 |
|
Z toho: Kapitálové výdavky |
513 925 |
502 654 |
528 052 |
777 150 |
|
Bežné výdavky |
5 571 581 |
5 964 153 |
5 804 604 |
6 239 125 |
|
Podiel výdavkov na výskum a vývoj z HDP (%) |
0,65 |
0,64 |
0,58 |
0,59 |
| Zdroj: Štatistický úrad SR | ||||