Snahou každej ekonomiky by malo byť vytvorenie prostredia umožňujúceho získavanie dlhodobých zdrojov na krytie investičných úverov. Jedným z takých nástrojov sú hypotekárne záložné listy. Splatnosť takýchto cenných papierov emitovaných v Slovenskej republike neprevyšuje päť rokov. Výnosy z nich nie sú zdaňované, aby motivovali investorov na akumulovanie úspor aj na naše podmienky nezvyčajne dlhé obdobie za fixnú úrokovú sadzbu. V nedávnej minulosti sa výnosy z takýchto cenných papierov poskytovali od 7 do 7,50 % p. a., dnes je to asi o 2,5 % ročne menej.
Motivácia, pre ktorú investori zverovali svoje úspory hypotekárnym bankám, bola predovšetkým daňová. Ak od 1. januára 2004 budú tieto výnosy zdaňované namiesto nulovej dane až 19-percentnou daňou, je otázne, či ešte zotrvá záujem o takéto vkladové produkty. Po zohľadnení inflácie a zdanení beztak nízkych výnosov si potom investor reálne znehodnotí takto odložené úspory. Snaha nivelizácie daní na 19 % v tomto prípade narobí viac škody ako osohu. Navyše pôjde z právneho hľadiska o retroaktivitu, pretože touto daňou majú byť postihnuté aj výnosy z produktov (cenných papierov) zakúpených pred účinnosťou novej dane z príjmu.
Druhým rizikom, ktoré zo zavedenia dane, vyplýva je, že hypotekárne banky neumiestnia svoje nové emisie záložných listov na kapitálovom trhu. Na krytie úverov na nehnuteľnosti totiž doteraz vo väčšine prípadov používajú krátkodobé zdroje. Doteraz na takéto, z hľadiska bánk, riadenie rizík, získavali časovo ohraničenú výnimku Národnej banky Slovenska. Zavedenie 19-percentnej dane na výnosy z hypotekárnych listov aj z tohto hľadiska spôsobí problémy finančnému sektoru, ktorý už aj teraz bojuje o dlhodobé zdroje na trhu. Dôkazom toho je aj absencia fixovania úrokovej sadzby BRIBOR so splatnosťou dvanásť mesiacov na medzibankovom trhu v Slovenskej republike.
Stredno- a dlhodobé vklady, z ktorých sporitelia dostávali výplatu úrokových výnosov až po troch rokoch, sú doteraz zdaňované iba 5-percentnou zrážkovou daňou. Pripravovaná zmena zdaňovania výnosov spôsobí zníženie už teraz malého záujmu o úložky s viazanosťou nad 36 mesiacov. Už teraz banky evidujú útlm dopytu vkladateľov po termínovaných vkladoch a masívny presun na bežné účty. Generovanie veľkého objemu horúcich peňazí v obehu (vklady na požiadanie) sa určite nebude páčiť ani Národnej banke Slovenska. Neviazané peniaze určené na okamžitú realizáciu (spotrebu) vo veľkom objeme nie sú pre slovenskú ekonomiku žiaduce.
Zavedenie paušálnej 19-percentnej zrážkovej dane na úrokové výnosy podporí rýchlejšiu spotrebu obyvateľstva, ktoré pri zápornej reálnej úrokovej sadzbe (nominálny úrok mínus daň z úroku mínus inflácia) zistí, že šetriť pre seba či pre svoje deti sa v slovenských podmienkach nevyplatí. Inflácia a nové dane z úrokov spôsobia znehodnotenie úspor občanov nášho štátu.
StoryEditor