Na Slovensku si ústavní činitelia zvykli pohrávať sa na verejnosti s utajovanými skutočnosťami. Nič na tom nezmenilo ani vytvorenie Národného bezpečnostného úradu, ktorý by mal byť podľa vzoru krajín NATO najvyššou autoritou v oblasti obrany tajných informácií v krajine. Naopak, svojou benevolenciou k účelovému či ľahkovážnemu zverejňovaniu štátnych tajomstiev sa úrad stáva spolupáchateľom neopatrných politikov. Tento rok sme boli už svedkami odkrytia totožnosti šéfa kontrarozviedky SIS, keď predseda parlamentu Pavol Hrušovský verejne deklaroval nespokojnosť KDH s vymenovaním bývalého novinára Petra Tótha do tejto funkcie. Najnovšie sa preriekol sám prezident, keď zverejnil, že len tri zo stíhačiek slovenskej armády sú schopné letu. Pritom sa odvolával na dávno medializované informácie, ktoré mu vojaci len potvrdili. Novinári však vždy písali len o tom, že z 21 Migov lietajú tri. Rozdiel medzi publikovanými informáciami a prezidentovým konštatovaním je teda zrejmý. Ministerstvo obrany však pravdepodobne nebude trvať na tom, aby bezpečnostný úrad preveril tento únik. Prečo by mal byť "obeťou" precedensu akurát prezident?