Skupina G8 je dlhodobo kritizovaná. Niektorí tvrdia, že je to nelegitímny arogantný spolok, tváriaci sa ako "vláda sveta". Sú však i takí, ktorí sa domnievajú, že G8 využíva svoju moc nedostatočne. Summity sú podľa nich iba pozlátkou, za ktorou sa skrýva politická prázdnota.
Členstvo v klube získali v polovici 70. rokov iba tie krajiny, ktorých ekonomické problémy a politická nestabilita by výrazne ohrozili život Zeme. G8 teda predstavuje planetárnu moc, nie kolektívnu vládu sveta. Summity sú prehliadkou osobných sympatií a revíziou vplyvu na svetové udalosti. Zvyšok planéty starostlivo sleduje, kto a ako dlho sa s tým či oným štátnikom rozpráva. Tohtoročný summit G8 vo francúzskom Eviane nebol výnimkou. Potvrdzuje to i demonštratívne stretnutie amerického prezidenta Georgea Busha s hostiteľom schôdzky, prezidentom Jacquesom Chiracom.
Francúzsko v marci zablokovalo rezolúciu Rady bezpečnosti OSN, ktorá by umožnila USA legálny vojenský útok. Bush išiel do vojny bez mandátu OSN a Chirac tým stratil možnosť udalosti akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať. Obidvaja štátnici na to nemohli veľmi dlho zabudnúť. Paradoxom je, že Bush a Chirac sa líšia v prístupe k medzinárodným vzťahom menej, ako by si laik myslel. Majú iba odlišné možnosti, mentalitu a prostriedky. Americký prezident presadzuje politiku založenú na vedomí, že udalosti z 11. septembra 2001 sa nesmú opakovať. Namiesto presvedčovania chce Bush trestať štáty, ktoré ohrozujú bezpečnosť USA a vyzbrojujú sa arzenálom, schopným urobiť z nich silného protivníka.
Bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle tvrdil, že pre svoju zahraničnú politiku by potreboval stomiliónový národ a trojnásobný hrubý domáci produkt. Jeho nasledovníci, vrátane Chiraca, sa poučili z jeho chýb a presadzujú potrebu medzinárodnej spolupráce, ako jedinej cesty presadenia sa vo vysokej politike.
Prezident Bush je v inej pozícii. Má za sebou 250 miliónov ľudí a desaťnásobok HDP Francúzska. Je otázkou, ako by sa v medzinárodných vzťahoch správal rovnako silný Paríž, keby niekto uniesol štyri lietadlá a nasmeroval ich do "centra" jeho moci. Zahraničné médiá počas stretnutia G8 v Eviane písali, že sa Bush so Chiracom zmierili. Pokladali to za jeden z najväčších prínosov summitu. Pre Chiraca bolo dôležité, že sa G8 stretla v Eviane. Mohol pripraviť program a ako hostiteľ sa mohol súkromne stretnúť s ktorýmkoľvek štátnikom. Keďže Francúzsko podporilo rezolúciu Rady bezpečnosti na povojnové usporiadanie Iraku, americký prezident sa nemusel obávať, že schôdzkou s Chiracom stratí tvár.
Politika na úrovni najbohatších krajín je tiež o samoľúbosti a gestách. Chirac si zakladá na francúzskom programe pomoci chudobným krajinám a chorým na AIDS, kým George Bush je často kritizovaný za nevšímanie si problémov tretieho sveta. Biely dom preto pripravil Parížu na summite G8 prekvapenie. Bush priviezol do Evianu správu, že mu Kongres schválil 15 miliárd dolárov na podporu programu boja s AIDS. Francúzsko pritom dáva ročne do fondov OSN 50 miliónov. Chirac po Bushovom vyjadrení oznámil, že jeho krajina čiastku v roku 2004 strojnásobí. Bush v Eviane pripomenul, že politiku robia peniaze a ten, kto ich nemá, je v nevýhode. Francúzsko spolu s EÚ dostalo facku, ktorá bola o to horšia, že doteraz sa hovorilo o nedostatku peňazí na európsku obranu, ale nikdy o neochote Európy dať financie na charitu.
Kritici, ktorí tvrdia, že G8 je nelegitímnou "vládou sveta", nemajú pravdu. G8 už nie je tým, čím bývala. Moc USA a štýl Bushovej politiky z nej robia len jeden z nástrojov, akým spôsobom konzultovať spoločné problémy. Tí, čo namietajú, že by G8 mohla zlepšiť svet, majú pravdu len sčasti. Je otázkou, či skupina má na spoločnom postupe pri riešení chudoby sveta záujem. Štáty sa skôr snažia posilniť si prostredníctvom darov a finančnej podpory vplyv na politický vývoj v rozvojových krajinách. USA sú toho žiarivým príkladom.
Na čo sú teda summity G8? Aby sa odreagovali skupiny unudenej či frustrovanej mládeže na demonštráciách proti globalizácii? Odpoveď je, bohužiaľ, smutná. Ak po kontroverznej vojne v Iraku je potrebný summit G8 vo Francúzsku, tak preto, že tu môže dôjsť k urovnaniu vzťahov medzi americkým a francúzskym prezidentom. To je však žalostne málo.
StoryEditor