Ekológia v doprave je silnejúcim trendom v Európe i v celom vyspelom svete. Ani Slovensko si nemôže a nechce dovoliť ignorovať tento trend. Je našou zodpovednosťou urobiť pre ochranu ovzdušia i prostredia to, čo je v našich silách a možnostiach. Skúsme sa na to pozrieť z hľadiska investícií do renovácie autobusov. V HN ma zaujala agentúrna správa o renovácii troch autobusov v Košiciach a prestavbe ich naftových motorov na plynové palivo. Renovácia karosérie a interiéru 14-ročných (!!!) autobusov spolu s prestavbou motora vyšla dopravný podnik na 9 mil. Sk.
Ekologický zámer tejto investície je jasný, ale aké záruky je možné dať na pôvodný 14-ročný motor, len prestavaný na plynové palivo? Aká je spotreba takto prestavaného motora? Aká je návratnosť investícií 9 mil. Sk do 14-ročných, morálne i vekovo zastaraných a skorodovaných autobusov? Nebolo by hospodárnejšie a súčasne ekologické zakúpiť, napríklad, na lízing nové autobusy s originálnym motorom na zemný plyn, kde je garantovaná viacročná záruka na celé vozidlo s motorom a ekonomická spotreba? Nehovoriac o bezpečnosti a maximálnom pohodlí pre cestujúcich. Na slovenskom trhu autobusy na plynový pohon ponúka viacero výrobcov. Plne si uvedomujem ekonomickú problematiku kúpy kvalitného produktu a zaplatenia výnosov budúcich období, ktoré sa prejavia až za určitý čas. Napriek tomu nedokážem prísť na výhodu a prínos takejto opísanej "investície" -- pochopiteľne, okrem tej -- dúfajme, že na určitý čas -- ekologickej. Ale prečo sa vyhýbať riešeniam, ktoré sú ekologické a súčasne aj ekonomické a mohli by byť prínosom pre cestujúceho, naše prostredie i dopravné spoločnosti? Alebo sme skutočne takí bohatí, že si môžeme dovoliť takéto drahé riešenia? Určitou nádejou je privatizácia autobusovej dopravy, lebo tá núti manažérov inak premýšľať o investíciách do "vydýchaných" autobusov aj o zadychčaných cestujúcich.
StoryEditor