Posledné mesiace príprav na vstup Slovenska do Európskej únie znamenajú, že nám súčasne začalo plynúť aj obdobie prípravy na vstup do Európskej menovej únie (EMÚ).
To, že splnenie maastrichtských kritérií na vstup do EMU nie je jednoduché, si uvedomujú tak politici, ekonómovia, ako aj orgány EÚ. A to napriek tomu, že podľa posledných vyjadrení Národnej banky Slovensky i odborníkov z ministerstva financií, by čo najskoršie nahradenie koruny európskou menou prinieslo viac výhod ako nevýhod. Plnenie maastrichtských kritérií je totiž spojené so znižovaním verejných výdavkov až do úrovne pod tri percentá ročného deficitu štátneho rozpočtu, ale aj s ďalšími, hlavne finančnými obmedzeniami. Sociológovia i ekonómovia v nadväznosti na to predpokladajú, že tento proces môže vyvolávať určité sociálne napätie i rôzne nepokoje v spoločnosti.
To sú základné dôvody, prečo EÚ podporuje sociálny dialóg všetkých sociálnych partnerov, t. j. reprezentantov štátu, podnikateľov i odborov, aby spoločne hľadali východiská i spôsob, ako by plnenie maastrichtských kritérií bolo sociálne priechodné.
Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok so sídlom v írskom Dubline, EUROFOND, a švédska Národná rada trhu práce, spoločne pripravili projekt pre kandidátske krajiny, ktorého cieľom je podporiť sociálny dialóg, aby príprava na vstup do EMÚ vyvolala ekonomický rast v súlade so zamestnanosťou a sociálnou ochranou.
Minulý rok, v prvej fáze projektu, prvých päť kandidátskych krajín (Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko a Malta) pripravilo národné projekty súvisiace s rozhodujúcimi problémami, ktoré môžu v každej kandidátskej krajine vzniknúť v súvislosti s plnením kritérií na vstup do EMÚ. V tomto roku sa na príprave projektov a vytypovaní takýchto špecifických problémov, ako tém pre sociálny dialóg, zúčastnili začiatkom minulého týždňa vo Viedni v školiacom stredisku rakúskych odborov zástupcovia takmer všetkých sociálnych partnerov z ostatných piatich kandidátskych krajín (Slovensko, Česko, Litva, Lotyšsko a Cyprus). Výnimkou bola absencia jedného jediného zástupcu, a to reprezentanta Slovenskej republiky. Podľa predbežnej dohody so zástupcami EUROFOND-u mali byť nimi dvaja špecialisti zo slovenského ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak neprišli. Na porovnanie: na stretnutí vo Viedni sa za Českú republiku zúčastnil štátny tajomník ministerstva financií.
Nepomohli ani telefonické a e-mailové urgencie organizátorov podujatia v priebehu trojdňového stretnutia, že prítomnosť zástupcu Slovenska by bol stále užitočná, aj keby prišiel neskôr. Postoj ministerstva práce bol jasne formulovaný: -- naša (pravicová) slovenská vláda nemá záujem o tripartitu. Ona sama vie, čo treba robiť, kedy a ako, aby Slovensko splnilo maastrichtské kritériá. A prípadné sociálne napätie? Slovenské vlády už neraz ukázali, že vydržia veľmi veľa -- až (alebo iba?) do najbližších volieb.
Vstup Slovenska do EMÚ nie je problémom jednej vlády. Ide o cieľ, ktorý, aby priniesol čo najmenej sociálnych otrasov, bude musieť splniť nielen vláda, ale vlastne aj všetci sociálni partneri a občania Slovenskej republiky. A na to je potrebný sociálny dialóg, ako európska norma riešenia i tých najzložitejších ekonomických a sociálnych problémov. Nebude stačiť iba sociálna arogancia vlády s odôvodnením, že to, čo vláda pripraví vo forme ďalších známych ekonomicko-sociálnych balíčkov a uťahovania opaskov, je v záujme občanov a ich budúceho blaha. Rozhodnú teda skutky všetkých sociálnych partnerov, kde ich prvým krokom bude korektný sociálny dialóg. Alebo bude Slovensko aj tu európskou výnimkou?
StoryEditor